Aztékovia, silne veriaci národ. Bohužiaľ ich viera bola krvavejšia ako akákoľvek iná na svete. Málokto by chcel žiť v čase ich obetných rituálov. Dnes pojkračujeme s ďalšími piatimi desivými faktami o tom, ako si uctievali svojich bohov.
Inagurácia Veľkej pyramídy
Niektoré obety prebiehali inak ako ostatné. Predovšetkým, ak sa konali pri špeciálnej príležitosti. Niekedy zvolili kňazi odlišný spôsob obety, prípadne navýšili počet obetovaných. Najväčšie množstvo zavraždených sa datuje do obdobia znovuvysvätenia Veľkej pyramídy Tenochtitlan. Aztékom trvalo roky, kým dokončili chrám v hlavnom meste. V roku 1487 bola pyramída definitívne dokončená. V ďeň jej dokončenia začali veľkolepé oslavy, ktoré so sebou priniesli aj hromadné prinášanie obiet.
Počas týchto osláv za štyri dni zavraždili približne 84 000 ľudí. Počas celej vlády Aztékov prišlo o život približne 250 000 ľudí ročne z celého Mexika.
Festival lietajúceho muža
Jedným z najvýznamnejších osláv božstva bol pre Aztékov festival Tlacaxipehualiztli (Festival lietajúceho muža). Štyridsať dní predtým ako začal samotný festival získal jeden muž česť obliecť sa ako Lietajúci muž. Odev pozostával z množstva červených pierok a zlatých šperkov. Počas celého tohto obdobia bol uctievaný ako boh. V deň festivalu bol spolu s ďalšími ôsmimi mužmi odvedený do pyramídy a zavraždený.
Kňazi neskôr mŕtve telá obetovaných ztiahli z kože. Koža potom zafarbili na žlto, aby vyzerala ako zlatá. Niektoré kože dostali kňazi, ktorí s nimi tancovali. Ostatné rozdali mladým mužom, ktorí museli najbližích dvadsať dní kožu nosiť a žobrať.
Gladiátorské zápasy ako obetný rituál
Počas festivalu Lietajúceho muža dostali niektorí muži šancu bojovať za svoje oslobodenie od obety. Na to, aby prežili museli poraziť nalepšieho aztéckeho bojovníka v ozbrojenom boji.
Bojovníkov priviedli k okrúhlemu kameňu, ktorý nazývali temalacatl. Bohužiaľ jedinú zbraň, ktorú si mohli zobrať boli drevené zbrane. Boli to skôr hračky ako zbrane. Naopak najsilnejší bojovník bol ozbrojený až po zuby a celý v brnení. Bol to nerovný boj.
Podľa legendy jeden muž menom Tlahuicol prežil tento boj. S jedným dreveným mečom zabil osem ozbrojených Aztékov. Všetci boli takí ohromení jeho silou, že mu ponúkli možnosť stať sa veliteľom armády. On však ich ponuku považoval za urážku a chcel, aby aj tak bolo jeho osudom obetovanie sa bohom.
Smrť dvojčat
Názory na narodenie a existenciu dvojčas boli v Aztéckej ríši protichodné. Ich mytológia bola plná dvojičiek. Objavovali sa v ich príbehoch ako príšery, hrdinovia či stvoritelia sveta. V skutočnosti sa k dvojičkám pristupovalo s veľkým opovrhnutím. Napriek tomu, že mali svojho vlastného boha Xolotl, boli považované za postihnuté rovnako ako deti, ktoré sa narodili skutočne postihnuté. Dvojčatá boli považované za smrteľnú hrozbu pre ich vlastných rodičov. Ak niekto nechal svoje dvojičky žiť, znamenalo to koniec jeho života. A tak väčšina rodičov dvojičiek poslali svoje deti naspäť k bohom hneď, ako sa narodili.
Detské obety
V srdci hlavného mesta Tenochtitlan sa nachádzal chrám dvojičiek. Práve tu sa odohrávali jedny z najstrašnejších a najsmutnejších rituálov. Jedna z veží chrámu bola zasvätená bohu Tlalocovi. Práve ten bol bohom dažďa a búrky. Bohužiaľ podľa legiend vyžadoval detské obety.
Počas chladného zimného mesiaca Atlcahualo priviedli Aztéci do chrámu deti. Samozrejme tie museli k tomu, aby vyšli hore nútiť. Deti často veľmi plakali. Aztéci verili, že čím viac deti plakali, tým viac dažďa im prinesie Tlaloc. A tak, aj keď niektoré deti neplakali, nútili ich k tomu.
Keď dokončili aj poslednú detskú obetu, zobrali telá mŕtvych detí do jaskyne mimo mesta. Tam ich uložili do kruhu a dážď, ktorý im boh zoslal za ich obetu, pokropil ich telá.
