4 Legendárne psychologické experimenty so znepokojujúcimi výsledkami

Existuje veľa fenoménov ľudskej psychiky, ktoré veda ešte úplne nechápe a nedokáže objasniť. Psychológovia sa často snažia o lepšie pochopenie našej mysle skrze experimenty, z ktorých niektoré patrili do kategórie eticky diskutabilných až priamo nebezpečných.

Experiment vo Stanfordskej väznici

V roku 1971 chcel  psychológ sociológie  Philip Zimbardo otestovať, ako sa ľudia vyrovnávajú s  rôznymi  sociálnymi rolami. S pomocou skupinky Stanfordských študentov vyvinul „Väzenský experiment“ v ktorom by dve náhodne vybrané skupinky strážcov a väzňov prežívali v simulovanom väzenskom prostredí. Súčasťou experimentu bolo aj zatknutie vybraných trestancov pred ich vlastnými domami, bez toho, aby o tom boli vopred upozornení. Výsledky boli znepokojujúce. „Bachari“ svoju novonadobudnutú moc zneužívali a k väzňom sa správali násilne a pohŕdavo.

Na druhú stranu väzni sa plne vžili do svojej role mučených trestancov, ktorí sa museli podriadiť každému povelu strážcov. Experiment musel byť kvôli eskalujúcemu násiliu ukončený už po šiestich dňoch.

Marshmallownový experiment

Tento experiment mal za úlohu otestovať efekty gratifikácie. Experiment zahŕňal miestnosť, do ktorej boli privedené malé deti, ktoré boli posadené pred misu plnú cukroviniek marshmallow. Výskumníci potom deťom ponúkli jeden marshmallow hneď, alebo dva až za 15 minút. Niektoré deti sa na svoj jeden marshmallow vrhli takmer okamžite. Niektoré z deti k sa pokúsilo vydržať, ale nedokázalo odolať. Nakoniec 15 minút vydržali len deti s najsilnejšou vôľou.

Ďaleko viac fascinujúce je však čo prinieslo sledovanie detí po dobu 40 rokov. Deti, ktoré vydržali 15 minút a získali druhý marshmallow boli ďaleko úspešnejšie než tie deti, ktoré nemali dostatočne silnú vôľu. Tieto slabšie deti mali väčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú závislí na drogách a že pre nich bude oveľa ťažšie nájsť si a udržať prácu. Týmto experimentom teda bolo dokázané, že schopnosť odložiť svoju gratifikáciu má pozitívny vplyv na úspech v živote.

Napodobnený experiment si môžete pozrieť aj na YouTube.

 

Milgramov experiment

Stanley Milgram, profesor na Yaleskej univerzite chcel otestovať ľudskú poslušnosť voči autoritatívnym figúram, aby lepšie pochopil, čo ovplyvnilo nemeckých vojakov natoľko, aby boli schopní páchať toľko zločinov počas holokaustu. Počas experimentu povedal dobrovoľníkom, že budú aplikovať elektrické šoky osobám, ktoré sa budú vyspovedať ohľadom určitých dávnych udalostí.

Dobrovoľník mal aplikovať šok vždy, keď si osoba na niečo nemohla spomenúť. Šoky boli postupne zosilňované a osoba často prosila o to, aby to všetko skončilo. Dobrovoľník však nevedel, že je celý experiment hraný a že osoba žiadne elektrické šoky nedostáva. Aj napriek tomu však väčšina dobrovoľníkov pokračovala s šokmi aj napriek tomu, že osoba na druhej strane prosila o milosť.

Výskumník často prednášal vety ako „Pre výskum je nevyhnutné, aby si pokračoval“, či „Nemáš inú možnosť, musíš pokračovať.“ Výsledok tohto experimentu je veľmi znepokojujúci, pretože priamo ukazuje, ako silná môže byť podriadenosť jedinca v prípade, že je vystavený autorite.

Modré oči vs. hnedé oči

Učiteľka z Iowy menom Jan Elliotová sa rozhodla, že svojich študentov naučí niečo o rasizme (nápad dostala po atentáte na Dr. Martina Luthera Kinga Jr.). Svojim študentom povedala, že v ich triedach budú privilegovaní modrookí (či skrátka svetlookí študenti. Dostalo sa im viac voľného času, menej úloh, dvojitá dávka na obedoch a bola im umožnená účasť na triednych diskusiách. Hnedookí študenti museli sedieť v zadnej časti triedy a za rovnaké správanie dostávali ďaleko horšie tresty.

Nakoniec celá situácia eskalovala tak, že sa modrookí študenti priamo vysmievali tým hnedookým, aj keď medzi nimi okrem farby oči nebol takmer žiadny rozdiel čo sa týka inteligencie.

Ďalej sa ukázalo, že modrookí študenti, ktorí mali pred experimentom sa štúdiom problémy so viditeľne zlepšili, čo sa týka ich výkonu. U hnedookých to bolo presne naopak. Skvelí hnedookí študenti vykazovali značné zhoršenie v oblasti ich známok. Ďalší deň sa celý experiment otočil. Teraz dostávali špeciálnu starostlivosť hnedookí študenti.

Už so svojím modrookým kamarátom neposievali v takej miere, ako to pred nimi robili modrookí študenti. Experiment nakoniec skončil po dvoch dňoch a deti uznali, že čiastočne poznali rasizmus z oboch strán. Aj keď je dosť znepokojujúce, že sa privilegované deti dokázali posmievať svojim spolužiakom, experiment im aspoň ukázal, aké je rasizmus zlo a ako je dôležitá empatia.

zdroj:smosh.com