Muži ovládali spoločenský, kultúrny a politický život počas väčšiny histórie. Iba krátke obdobie matriarchátu prijalo ženám. Nešlo len o volebné právo a nižšie mzdy. V niektorých obdobiach bol život ženy takmer nočnou morou.
Novorodenci ženského pohlavia boli zámerne ponechaný zomrieť
V období Antiky v Aténach bolo úplne bežné, že dvojice, ktorým sa narodilo dievča ho zaniesli do divočiny a nechali na pospas osudu. Rovnaký zvyk bol aj v Ríme. Obyvatelia nemali peniaze na to, aby dievčatácm chystali veno a preto ich tiež usmrcovali.
Dokonca ani Egypt, kde ženy mali relatívne rovnocenné postavenie, nebol k čerstvonarodeným dievčatkám miernejší. Týkalo sa to opäť prevažne chudobných obyvateľov.
Muži sa nepribližovali k ženám počas menštruácie
Už Rimania si myslei, že žena počas menštruácie je schopná svojím pohľadom zabiť. V Egypte museli ženy počas svojich dní žiť v izolácií. Vybudované boli špeciálne domy, do ktorých muži nevstupovali.
V Izraeli zašli muži ešte ďalej. Nie len že sa nepribližovali k ženám, ale ani sa nedotýkali vecí, ktorých sa teoreticky mohli dotknúť.
Strata panenstva bola rozsudkom smrti
V Aténach mohli otcovia poslať svoje dcéry do otroctva, ak zistili, že prišli o svoje panenstvo pred svadbou.
Ešte väčšie peklo bol život na ostrove Samoa. Muži si chceli byť absolútne istí, že ich ženy sú ešte panny, a tak panenskú blanu počas svadby pretrhol prstami sám náčelník kmeňa. To všetko prebiehalo verejne.
V Ríme kňažky bohyne Vesta nesmeli prísť o panenstvo pred 30 rokom života. Ak sa tak stalo, boli pochované za živa.
V antickom Izraeli ste nemuseli byť ani kňažkou. Ak ste o panenstvo prišli pred svadbou, mohli vás ukameňovať na smrť.
Muži ako sexuálni predátori
V Ríme bola súlož jednou z náplní práce otrokov. Jediný problém nastal, ak ste mali styk s otrokom alebo otrokyňou a neinformovali ste o tom jeho majiteľa. Nešlo o znásilnenie, ale iba o poškodenie majetku.
Dokoncia niektoré povolania nemohli hovoriť o znásilnení, ani keď sa tak skutočne stalo. Išlo o herečky a čašníčky. Boli považované za dobrovoľné účastníčky znásilnení. Dokonca
Počas stredoveku svätý Augustín priniesol malý pokrok v oblasti znásilnenia. nepovažoval za nevyhnutné, aby ženy po znásilnení spáchali samovraždu, aj keď sa domnieval, že im to robí radosť.
Nevesty boli často unesené
Problémy s únosom neviest mali predovšetkým v Číne a Japonsku. Posledný prípad sa datuje až do roku 1959. Rovnakému problému čelilo Írsko na začiatku 19. storočia.
Ženy boli nútené zabíjať svoje deti
Zabíjanie krehkých bábätiek nebolo zvykom iba v Sparte. takmer po celom svete, ak sa žene narodilo postihnuté dieťa, musela ho zabiť. V Ríme to dokonca prikazoval zákon. Ak sa Rimanke narodilo postihnuté dieťa, mala dve možnosti. Mohla ho buď udusiť alebo odniesť na odľahlé miesto a nechať zomrieť. Historici sa domnievajú, že až takmer jedno zo štyroch detí v Ríme sa nedožilo jedného roka.
Ženy nesmeli rozprávať
V antickom Grécku a Ríme nesmeli ženy opustiť dom bez doprovodu muža. Ak muž odišiel z domu nesmeli rozprávať alebo sa navečerať.
V Dánsku si museli ženy dávať veľký pozor na prejavy zlosti. Ak verejne sa rozhnevala mohla skončiť v špeciálnych putách, ktoré obopínali súčasne ruky a hlavu. Takto musela prejsť cez mesto, aby bola vystavená verejnej hanbe.
V Anglicku to mali hašterivé ženy ešte tažšie. Muž im mohol nasadiť kovovú masku s ostrými zubami. Na maske bola pripevnená úchytka, ktorou mohol každý pomykať.
Ženy sa upálili počas vojny
Až do 19. stororčia sa od žien v Indii očakávalo, že v prípade smrti manžela nastúpia na horiacu plť s telom a zhoria spolu s ním. Dokonca podobný zvyk pretrvával aj počas vojen. Paradoxne sa tak dialo skôr ako reálne manžel zomrel. Ak sa počas vojny zdalo, že muži vojnu prehrajú, ženy aj s deťmi sa mali samé upáliť.
A aby som nem zabudol – slová ako doprovod sa používajú na Čehoch, nem Szlovákia…
Novorodenci boli ponechaný? Za takúto chybu dostala moja dcéra v tretej triede dvojku z diktátu. Hanba Vám!