Datoval sa 4. november roku 1922. Je to deň, v ktorý sa mala prepisovať história. Vďaka tomuto počinu slávny Howard Carter našiel Tutanchamonovu hrobku. No je všetko tak, ako sa píše v historických knihách?

Objavenie Tutanchamonovej hrobky

„Vidím nádherné veci.“ Táto veta započala otvorenie dosiaľ neobjavenej Tutanchamonovej hrobky. Bola jedinečná v tom, že ju ešte nikto nevykradol. A tu prichádzame na problém. Prečo sa (aspoň predpokladané) artefakty z hrobky objavili po múzeách celom svete? Príkladom budú tri miesta: Louvre vo Francúzsku, ďalšie múzeum v Missouri a Nemecko. V prvom uvedenom môžete nájsť pohrebnú postavičku s menom „Tutankhamen“ (v preklade Tutanchamón), ktorá môže pochádzať len jeho hrobky. V Missouri nájdete zlaté hlavy doch sokolov z Tutanchamonovho goliera. Na poslednom mieste sa riaditeľ nemenovaného múzea priznal, že má zopár modrých korálikov, taktiež pochádzajúcich z tejto hrobky. Okrem týchto samozrejme existujú aj iné príklady…

Howard Carter fotografia
Foto od www.wbayer.com – www.facebook.com/wbayercom

Okrem Cartera, ktorého raz prichytili, si chcel z pokladov niečo odniesť aj Carnavon. Potrebovali však niečo neidentifikovateľné a tak zopár vecí zmizlo. Aj napriek oznamu jedného Carterovho spolupracovníka málokto vedel, že Carter vstúpil do hrobky. Ten následne napísal správu, že hrobka bola vykradnutá hneď po obrade a ešte raz, 15 rokov potom. Spísal poškodenia a uviedol, že asi 60% predmetov bolo ukradnutých. Stačilo mu zopár dôkazov a ľahko mu to prešlo. Dnes už však mnohí odborníci tvrdia, že do hrobky nikto nevnikol, až na Cartera. Ten mal podľa všetkého popremiestňovať veci v hrobke a zopár ich aj ukradnúť a prepašovať z Egypta, keďže povolenie nedostal. Uvažuje sa dokonca aj o tom, či nebolo oznámenie o otvorení hrobky utajované a odložené, ale to potvrdene nie je. Jedno je však isté. Lord Carnavon, Howard Carter a Lady Evelyn porušili zákon a vstúpili do hrobky…

1. Kleopatra nebola Egypťanka

Aj keď sa Kleopatra narodila v Alexandrii, jej rod sa skladal z rady Grékov a Macedóncov. Celkovo jej rod siaha až k Ptolemaiovi I., k jednému z najspoľahlivejších nadporučíkov Alexandra Veľkého. Ptolemaiská dynastia vládla v Egypte od roku 323 do roku 20 pnl. Väčšina panovníkov ostala verná gréckej kultúre, až na Kleopatru a zopár ďalších výnimiek. Tá bola jedna z prvých členov dynastie, ktorí hovorili egyptským jazykom.

Cleopatra fotografia
Foto od demiante

2. Egypťania vytvorili jednu z prvých mierových zmlúv na svete

Viac ako dve storočia zvádzali Egypťania a Chetiti krvavé boje o územie v dnešnej Sýrii. Počas vlády faraóna Ramsesa II. stále nikto nevyhrával a tak sa v roku 1259 pnl rozhodol rokovať s chetitským kráľom Hattusilim III. Vytvorili mierovú zmluvu a padla dohoda o ukončení konfliktu. Tá okrem toho zaručovala podporu druhej krajiny pri útoku tretej strany. Táto Egyptsko-Chetitská zmluva je oficiálne uznaná ako jedna z najstarších mierových zmluv na svete.

3. Egypťania zbožňovali stolové hry

Medzi tie najznámejšie patrili „Mehen“, „Psy a šakaly“ a samozrejme najslávnejšia stolová hra Egypta „Senet“. Pravdepodobne išlo o dlhú dosku, na ktorej bolo namaľovaných 30 štvorcov. Každý hráč mal súbor kúskov, ktorými sa podľa hodu kociek, alebo hádzacích palíc pohyboval. Jej pravidlá nie sú úplne jasné, ale o jej popularite nie je pochýb. Aj Tutanchamón mal vo svojej hrobke zaakopaných niekoľko takýchto stolových hier.

Senet fotografia
Foto od fugzu

4. Ženy mali veľa práv a slobôd

Napriek tomu, že ženy boli právne v tej dobe považované „nižšie“ od mužov, v Egypte to bolo inak. Mohli si kúpiť a predať majetok, slúžiť v porotách, utvárať závety a dokonca zasahovať do právnych zmlúv. Taktiež sa mohli dať rozviesť a znovu si zaslúžiť uznanie. Taktiež existovali zmluvy, ktoré žene zaručovali vrátenie všetkého jej majetku privedeného do manželstva. Jednoducho povedané, ženy tu neboli majetkom ich manželov.

5. Pyramídy neboli stavané otrokmi

Život staviteľa nebol ľahký, aj ich ostatky naznačujú príznaky artritídy a iných ochorení. Ale všetky dôkazy naznačujú, že pyramídy boli stavané (dobre) platenými staviteľmi a nie otrokmi. Tento mýtus vykreslil grécky historik Herodotus, ale dnes je skoro isté, že to pravda nie je. Na stavbu pyramíd museli byť stavebníci zrejme vyškolení a to otroci rozhodne neboli. Tí sa používali najmä ako domáci služobníci, alebo na práce na poliach.

pyramids fotografia
Foto od DavidHBolton

6. Tutanchamón mohol byť zabitý hrochom

Aj napriek všeobecnému presvedčeniu, že ho zabila dedičná choroba, nemuselo to tak byť. Skeny jeho tela poukázali na to, že bol zabalzamovaný bez srdca, alebo hrudnej steny. To by znamenalo porušenie egyptských tradícií balzamovania, ktoré by sa na panovníkovi len tak nedopustili. Preto je dosť možné, že pred smrťou utrpel ťažké zranenie. V tej dobe bolo obľúbené poľovanie na divé zvieratá a práve lov na hrocha by mohol byť tým osudným.

7. Egyptskí lekári sa špecializovali na rôzne odbory

Dôkazy ukazujú, že egyptskí lekári boli často zameraní na liečenie len jednej časti ľudského tela. Táto forma lekárskej špecializácie bola prvýkrát zaznamenaná v roku 450 pnl už spomínaným cestovateľom a historikom Herodotusom. O egyptskom lekárstve a napísal:
„Každý lekár je liečiteľom jednej choroby a nie viac … niektorí očných, niektorí zubných, niektorí toho, čo sa týka brucha.“ Títo odborníci mali dokonca  svoje špecifické názvy, čiastočne podobné tým terajším.

8. Egypťania chovali mnoho zvierat ako domácich miláčikov

Zvieratá boli pre nich inkarnáciou bohov a tak si ich vrcholne vážili (aspoň väčšina). Obzvlášť milovali mačky, ktoré boli spájané s bohyňou Bastet, ale tiež mali úctu k jastrabom, ibiózam, psom, levom a paviánom. Mnohé z týchto zvierat mali osobitné miesto v ľudskom domove a často boli mumifikované a pochované so svojimi majiteľmi. Ďalšie zvieratá mohli byť špeciálne vyškolené, aby pracovali ako pomocné zvieratá. Napríklad u egyptských policajtov bolo známe, že pri hliadkach používali psy a dokonca aj niektoré opice.

Bastet fotografia
Foto od tiegeltuf

9. Obe pohlavia nosili mejkap

Aj keď ide o známy fakt, málokto však vie jeho účinkoch a vlastne aj dôvode nosenia. Egypťania verili, že ich mejkap ochráni od bohov Horusa a Ra. Vyrábali ho brúsením rúd a malachitu, následne si ho naniesli na okolie okolo očí. Taktiež sa používala henna, ktorou si ženy maľovali ruka a nechty. Okrem ochrany mal mejkap aj iný význam a to magické liečivé účinky. Dokonca dnes je preukázané, že istým spôsobom zohrával svoju úlohu pri liečení očných infekcií, čo znamená, že Egypťania neboli ďaleko od pravdy…

zdroje: historyspiegelthenational

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.