Kto by dnes nepoznal teplomer? Používame ho vždy, keď na „nás niečo lezie“ a máme pocit, že nám „stúpa teplota“ . Ale vedeli ste, ako to s ním v histórii vlastne bolo, a kto všetko sa pričinil k vzniku teplomerov, ktoré používame dnes?
- ňPríchodu teplomeru predchádzal prístroj s názvom termoskop. Jednoducho ho môžeme opísať ako teplomer bez stupnice. Ukazoval iba to, že sa niečo otepľuje alebo ochladzuje, a teda jediné, čo ste pomocou neho mohli sledovať, boli iba rozdiely v teplotách. Avšak presnú teplotu ukázať nedokázal.
- Prelomový bol rok 1612, keď taliansky vynálezca Santorio ako prvý použil na svojom termoskope číselnú stupnicu. Hoci nebol celkom presný, bol určený na meranie teploty a používal sa takým istým spôsobom ako aj dnes. Teplomer sa vkladal do úst, kde zmeral telesnú teplotu.
- V roku 1654 toskánsky veľkovojvoda Ferdinand II. Medici vynašiel prvý teplomer s kvapalinou uzatvorenou v sklenom obale. Tekutinou bol samozrejme alkohol. Stále však teplomer nebol dostatočne presný a nepoužíval žiadnu štandardizovanú stupnicu.
- Prvý klasický teplomer, ktorý poznáme aj my, a teda ortuťový teplomer vynašiel nemecký fyzik Daniel Gabriel Fahrenheit v roku 1714. Od ostatných sa líšil tým, že disponoval štandardizovanou stupnicou. V roku 1709 naplnil teplomer liehom a v roku 1714 už použil ortuť. Štandardnú teplotnú stupnicu použil v roku 1724, a áno, ide o známu Fahrenheitovu stupnicu. Táto stupnica už priniesla celkom presné zaznamenávanie zmien teploty.
- Novú stupnicu, ako ju poznáme dnes, a teda Celsiovu stupnicu priniesol švédsky astronóm Anders Celsius. Medzi bodom mrazu, čo je 0 °C a bodom varu, čo je 100 °C, je 100 stupňov Celzia, ktoré vďaka nej dokážeme zmerať.
- V roku 1866 anglický fyzik sir Thomas Clifford Allbutt vymyslel dokonalejší lekársky teplomer, ktorý ukazoval teplotu od 35 do 42 stupňov Celzia. Tejto škály merania teploty sa držíme dodnes.
A čo dnes?
Dnes máme na výber z veľkého množstva rôznych druhov teplomerov. Vybrať si môžete ortuťový, digitálny či bezkontaktný teplomer. Aký je medzi nimi rozdiel?
Sklenený teplomer
Ide o klasický ortuťový teplomer, ktorý bol v roku 2009 Európskou úniou práve kvôli obsahu ortuti zakázaný, a preto ho nahradil sklenený teplomer, ktorý v hrote obsahuje lieh alebo gálium. Merať teplotu môžete v podpazuší, v ústach alebo konečníku. Je síce cenovo prístupný a aj presný, avšak na zmeranie teploty pod pazuchou musíte vyvinúť určité úsilie pri držaní teplomera. To sa niekedy pri meraní teploty u starších ľudí alebo detí ťažšie dosahuje.
Digitálny teplomer
Digitálne teplomery majú podobné využitie ako ortuťové a merajú s podobnou presnosťou. Pre deti bývajú uspôsobené tak, že koniec býva pružný, a tak je zavádzanie teplomera do konečníka komfortnejšie. Nevýhodou je batéria, ktorú je potrebné včas vymeniť, ak je teda vymeniteľná. Niektoré digitálne teplomery nedisponujú vymeniteľnými batériami, a preto je potrebné ich po vybití vyhodiť.
Pásikový teplomer na čelo
Pásikový teplomer predstavuje teplomer na čelo vo forme pásika, ktorý naň priložíte. Nevýhodou je značná nepresnosť, a preto sa skôr využíva iba na zistenie toho, či dieťa má, alebo nemá zvýšenú teplotu. Presnú teplotu dieťaťu pravdepodobne nezistíte.
Bezkontaktné infrateplomery
Telesnú teplotu môžete pomocou infrateplomera merať na čele alebo v uchu, a to úplne bezdotykovo. Výhodná je rýchlosť merania a tiež možnosť merať teplotu aj počas spánku. Jedinou nevýhodou infrateplomerov je možno potreba postupovania podľa návodu, ktorý však prečítate raz dva.
Teplomer ako každý iný vynález teda prešiel zložitým vývojom, ktorý nám umožnil v dnešnej modernej dobe využívať rôzne typy zariadení, ktoré merajú teplotu na stupeň presne a s istotou.
