Často pri tomto vedeckom odvetví (povolaní) si ešte stále veľa ľudí z nás predstaví Harrisona Forda s bičom v ruke ako putuje džungľou, kanálmi, chrámom pod zemou a tak podobne. No táto predstava je tak trošku mimo realitu. Preto si dnes povieme o veľmi rozšírených mýtoch a faktoch z oblasti archeológie.

 

Archeológov nezaujíma len zlato

archeológ
Foto: ZS

Možno si myslíte, že archeológov zaujímajú len tie najvzácnejšie predmety, ako sú mince, zlaté šperky alebo dobre zachované predmety. Ale často najbežnejšie predmety – ako keramika, hlinené fajky na tabak, sklenené fľaše alebo tehly – im môžu povedať najviac informácií. Pomáhajú vytvárať obraz o živote ľudí. Niekedy to, že nenájdu predmet, o ktorom sme si mysleli, že tam bude, hovorí niečo o ľuďoch.

 

Archológovia nie su zapojení do hľadania dinosaurov

Foto: ZS

Archeológia je štúdium ľudskej histórie prostredníctvom fyzických predmetov a iných dôkazov, ktoré tu zostali. To nezahŕňa dinosaurov, pretože boli na Zemi viac ako 58 miliónov rokov pred našimi prvými ľudskými predkami. Ale paleontológia (náuka o dinosauroch) používa podobné metódy ako archeológia. Patrí medzi ne kopanie vo vrstvách a starostlivé zaznamenávanie.

 

Archeológovia nepoužívajú štetce na oprašovanie veľmi často

Foto: ZS

Mnoho ľudí si myslí, že archeológovia strávia celý deň odstraňovaním hliny (prachu) z predmetov, ktoré nájdu. Niekedy používajú štetce na čistenie povrchov pre jasné fotografie. Používajú však hlavne nástroje ako murárske lyžice, motyčky, lopaty, krompáče či fúriky. Bežný deň zahŕňa veľa ťažkého kopania. Musia tiež pracovať rýchlo, pretože sú zvyčajne súčasťou širšieho stavebného projektu. Niekedy archeológovia pracujú s veľmi krehkými predmetmi. Na to zvyčajne používajú nástroje, ako je tenká murárska špárovačka.

 

Archeológovia vedia používať zariadenia na spoznanie toho čo je pod zemou namiesto toho aby bolo nutné kopať do zeme

Foto: ZS

Archeológovia nemusia kopať, aby sa dozvedeli o tom, čo je pod zemou. Geofyzikálny prieskum využíva elektrinu a magnety na nájdenie drobných rozdielov v zemi a vytvára mapu potenciálnej archeológie pod nimi. Drony sa dajú použiť aj na letecké fotografie, kde veci ako porastové príznaky môžu byť kľúčom k minulej ľudskej činnosti.

 

Prvý archeológ na svete

Foto: wikimedia commons

Okolo roku 550 pred Kristom sa Nabonidovi, poslednému kráľovi Novobabylonskej ríše, pripisuje to, že bol úplne prvý zaznamenaný archeológ a historik. Vykonával vykopávky na existujúcich chrámoch v Mezopotámii, konkrétne hľadal ložiská základov. (Základný depozit je rituálne pochovávanie materiálov pod základmi budov.) Nabonidus hľadal základové depozity s úmyslom nájsť podrobnosti, ktoré by mu pomohli obnoviť tieto miesta podľa ich pôvodných plánov. Na slávnom Nabonidovom pečatnom velci zaznamenal kráľ Nabonidus správu o vykopaní a obnove chrámu vládcu Akkadskej ríše Naram-Sina. Cylinder of Nabonidus je v súčasnosti uložený v Britskom múzeu v Londýne.

Najstarší ľudský artefakt

Foto: ZS

Predtým, ako existoval homo sapiens, iní hominidi chodili po Zemi v Západnej Turkane v Keni. Práve tam boli na lokalite Lomedwi 3 objavené ručne vyrobený otĺkač, jadrá a úštepy spred 3,3 milióna rokov. Objavený v roku 2011 po tom, čo skupina archeológov z univerzity Stony Brook nesprávne odbočila a rozhodla sa vykonať prieskum, bolo nájdených 130 artefaktov používaných na vyklepávanie a rezanie. Sú to najstaršie nástroje, aké sa kedy našli, a boli datované na základe ich stratigrafickej polohy vzhľadom na dve vrstvy sopečného popola. Archeológov to viedlo k domnienke, že veľmi raní hominidi prišli na to, ako vyrobiť nástroje oveľa skôr, ako sa predpokladalo.

 

Najzaujímavejší archeologický artefakt?

Foto: wikimedia commons

Samozrejme subjektívna téma, každý rok sa nájdu zvláštne a tajomné archeologické artefakty. Avšak možno jedným z najzaujímavejších je mechanizmus Antikythera. Je to najstarší príklad analógového počítača, o ktorom sa predpokladá, že ho zostrojili grécki vedci, a pochádza z obdobia niekde medzi 205 až 80 pred Kristom. Je to vlastne starogrécky ručne poháňaný orloj, ktorý sa používal na predpovedanie pohybov Slnka a Mesiaca a na výpočet zatmení pomocou mechanizmu obsahujúceho 37 bronzových ozubených kolies. Mechanizmus bol nájdený v roku 1901, keď bol pri gréckom ostrove Antikythera objavený vrak rímskej nákladnej lode.

 

Zdroje

10 Things You Might Not Know about Archaeology | MOLA

5 Fun Facts about Archaeology (ancientodysseys.com)

 

Veronika Lokšová
Volám sa Veronika. Študujem Veterinárnu hygienu a ekológiu v Brne. Zaujímam sa o životné prostredie a udržateľný spôsob života. Medzi moje najobľúbenejšie kratochvíle patrí jazda na koni, venčenie mojej kólie a fotografovanie prírody.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.