V minulom roku zrušili kvôli priamym hrozbám od ISIS polmaratón v Bagdade. Avšak, bývalý britský vojak Jordan Wylie sa rozhodol, že ho aj napriek hrozbám absolvuje. Takéto nebezpečné rozhodnutie sa mu snažilo vyhovoriť aj ministerstvo zahraničných vecí, no ani tí ho nepresvedčili. Okrem tohto bláznivého maratónu absolvoval ešte ďalšie dva v rovnako nebezpečných krajinách.
Nie je síce muž z ocele, ale ako sám hovorí, je to človek s oceľovým odhodlaním. Tento beh bol jedným z troch, ktoré minulý rok dokončil v nebezpečných krajinách. Ďalšie dve absolvoval v Somálsku a Afganistane. Jordan je teraz najpredávanejší autor, extrémny dobrodruh aj príležitostná televízna hviezda. A to, čo ho motivovalo absolvovať všetky tieto behy, bolo „oceľové odhodlanie pomôcť vychovávať deti v krajinách, v ktorých som kedysi slúžil „.
Jeho extrémny projekt nazvaný „Running Dangerously“, pomohol vyzbierať viac ako 100 000 libier pre charitatívne organizácie Frontline Children – War Child (Afganistan), Unicef (Irak) a Darlingtonova nadácia (Somálsko). A nie pochýb, že tento odvážny muž riskoval vlastný život pre skvelý účel.
Prvou zastávkou bolo Somálsko…
Prvý závod, ktorý absolvoval v Somálsku sa mal pôvodne uskutočniť v Mogadiši, ale bol presunutý do Hargeisu, pretože pred dvoma týždňami v danom meste zabili 600 osôb a zranili viac ako tisíc ľudí. Ako tento bývalý vojak povedal, jeho úzkosť bola intenzívna aj kvôli spomienkam z čias jeho práce, no keď sa dostal do cieľa, bol to skvelý pocit a rozhodol sa absolvovať ďalšie závody.
Druhou výzvou Irak…
Ďalším cieľom bol Irak. „V Iraku sa prelialo veľa britskej krvi na miestach, kde som v rokoch 2005 a 2007 slúžil. Stratil som tam priateľov aj kolegov a občas som si myslel, že stratím vlastnú hlavu. Bol som odhodlaný vrátiť sa, aby som získal peniaze pre deti a povedomie o deťoch, ktoré na rozdiel odo mňa nemôžu odtiaľ odísť.“ Tento maratón kvôli teroristickým hrozbám zrušili, no on ho aj napriek tomu absolvoval.
Do tretice Afganistan…
Posledný závod absolvoval tento muž v októbri v Afganistane. Dokončil ho aj napriek tomu, že vedel, že bude pre Taliban horúcim cieľom. Jediné v čo mohol dúfať bolo, že ho afganská polícia ochráni. „Afganistan je krásna krajina s krvavým srdcom. Pár dní predtým, než som tam dorazil, zavraždila samovražedná bomba v Kábule 17 ľudí.“ Maratón sa konal v krásnom národnom parku Band-e Amir a ako sám priznal, bola to fyzicky aj psychicky jeho vôbec najťažšia výzva. Musel sa popasovať s pravidelným krvácaním z nosa, pľuzgiermi či spáleninami. Po príchode domov strávil dva dni v nemocnici kvôli dehydratácii a vyčerpania, no svoj cieľ splnil a pomohol tým, ktorí to najviac potrebujú.
