Nelson Rolihlahla Mandela, vlastným menom Rolihlahla Dalibhunga Mandela bol juhoafrický revolučný bojovník proti apartheidu, politický vodca a filantrop, prezident Juhoafrickej republiky v rokoch 1994 až 1999.

Bol prvou hlavou štátu čiernej pleti v krajine a prvým zvoleným prezidentom v plne reprezentatívnych demokratických voľbách. Počas vládnutia sa zameral na odbúranie posolstva apartheidu riešením rasizmu v inštitúciách a podporou rasového zmierenia.

Nelson Mandela – Store norske leksikon
Zdroj: Wikimedia

Nelson Mandela sa narodil 18. júla 1918 v Umtate v Juhoafrickej republike (JAR) ako najstarší syn náčelníka kmeňa Tembu. Základné a stredné vzdelanie získal na metodistických a misijných školách. Od roku 1938 študoval právo na univerzite vo Fort Hare odkiaľ bol však o dva roky vylúčený za organizovanie bojkotu volieb do študentskej rady.

V roku 1952 si Mandela otvoril prvú černošskú advokátsku kanceláriu v JAR a viedol kampaň občianskej neposlušnosti voči režimu apartheidu. Za túto činnosť bol zatknutý a na krátko aj uväznený. V roku 1956 ho úrady zatkli a obvinili z vlastizrady. V rokoch 1956-1961 obhajoval pred súdom seba a ďalších 156 obvinených. V 1961 sa ako jeden z generálnych tajomníkov Afrického národného kongresu (ANK) pričinil o založenie ozbrojenej zložky tejto organizácie, ktorá dostala názov Umkhonto we Sizwe a v roku 1962 musel ilegálne opustiť JAR.

Po návrate do JAR bol Mandela v roku 1963 opäť obžalovaný z vlastizrady. Tentokrát ho odsúdili na doživotie. V roku 1964 na záver svojej trojhodinovej obhajoby povedal nasledovné slová: 

„Bojoval som proti bielej dominancii, aj proti čiernej dominancii. Ctil som si ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci ľudia žijú spolu v harmónii a s rovnými príležitosťami. Pre tento ideál chcem žiť a dosiahnuť ho. Ale ak to bude nutné, som pre tento ideál ochotný aj zomrieť.“

Vláda mu niekoľkokrát ponúkla milosť, ak odíde do exilu, to však Mandela vždy odmietol.

Mandela ga Sør-Afrika og verden håp. I dag er det 30 år siden han ble  løslatt – VG
Zdroj: VG

V septembri 1989 sa prezidentom JAR stal Frederik de Klerk, ktorý Mandelu 11. februára 1990 oslobodil. V tomto období bol zrušený aj zákaz činnosti ANK. Mandela po svojom prepustení vyzval členov ANK, ako aj ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia.

Úvodná časť transformácie spoločenských a politických pomerov v JAR sa zavŕšila v roku 1994, kedy sa konali prvé slobodné, demokratické a multirasové voľby. Zvíťazil v nich Africký národný kongres a Nelson Mandela sa 10. mája 1994 stal prvým černošským prezidentom v histórii JAR. V jeho inauguračnom prejave zazneli aj takéto slová:

„Nikdy, nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom nikdy Slnko nezapadne. Nechajme vládnuť slobodu. Boh žehnaj Afrike!“

Nová demokratická ústava, ktorá zrovnoprávnila všetky skupiny obyvateľstva, oficiálne vstúpila do platnosti 4. februára 1997. Nelson Mandela a Frederik Willem de Klerk za svoj podiel na zmenách v JAR a na zrušení apartheidu dostali v roku 1993 Nobelovu cenu za mier.

Zdroj Zdroj 1 Zdroj 2

Martin Valenta
Čaute, moje meno je Martin a som mladý veselý človek, ktorý svoj voľný čas venuje svojmu psovi, priateľom, pohybu, samovzdelávaniu a písaniu článkov - poslednú aktivitu si môžete skontrolovať predsa aj sami.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.