Nehoda jadrovej elektrárne v Černobyle sa udiala 26. apríla 1986. Bola to najväčšia katastrofa v jadrovej energetike v histórii ľudstva. Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne v Černobyle, ktorá sa nachádza iba 120 km od hlavného mesta Ukrajiny, Kyjeva a blízko hraníc s Bieloruskom.

File:Chernobyl HDR.JPG - Wikimedia Commons
Zdroj: Wikimedia

Elektráreň v Černobyle bola v tom čase jednou z najväčších na svete. Slúžila ako súčasť strategického vojenského programu pre sovietsku armádu. Skutočná explózia vznikla ako dôsledok náhodného zlyhania viacerých faktorov. Okrem skutočnosti, že reaktor nemal aktualizovaný bezpečnostný systém, mal nízku úroveň automatizácie.

Počas osudovej noci 26. apríla sa uskutočnil experiment, ktorý mal testovať inerciálny rozsah turbogenerátora. Znižovanie výstupného výkonu na takmer zastavenie jadrovej reťazovej reakcie, nasledované prudkým zvýšením výstupného výkonu prevádzkovateľmi, spolu so zastavením ochladzovania vody do jadra reaktora, viedlo k prehriatiu paliva a k zničeniu jadra reaktora.

Unit 4 Reactor Building Damage - Chernobyl | A aerial photog… | Flickr
Zdroj: Flickr

Jadrová katastrofa bola len náhodou. Reaktor mal totiž prejsť experimentom, ktorý mala vykonať iná smena, špeciálne vyškolená na takúto prácu. Experiment bol však kvôli nadchádzajúcim májovým slávnostiam a elektrine, ktorá bola potrebná na splnenie výrobného plánu, odložený o deväť hodín. Toto oneskorenie znamenalo, že experiment museli vykonať iní zamestnanci, než tí, ktorí ho pripravili. Nočná smena uskutočňujúca experiment zahŕňala menej skúsených operátorov.

Prvé obete nehody boli hasiči a záchranári, ktorí neboli informovaní o vážnosti nehody a teda neprijali ani žiadne opatrenia. Niektorí z nich zomreli ihneď, ostatní zomreli do pár hodín, iní zasa dni od nehody.

File:Map of Chernobyl and Pripyat radiation and most significant places of  the Chernobyl territory.jpg - Wikimedia Commons
Zdroj: Wikimedia

Rádioaktívny prach sa začal šíriť zo zničeného, horiaceho štvrtého reaktora elektrárne v Černobyle, a kontaminoval tak životné prostredie blízko i ďaleko. Veľa z nich ale aj prežilo.Dokonca aj v Turecku, vo vzdialenosti 2000 km, sa rozšírila rakovina štítnej žľazy. Okruh elektrárne až do 30 km je vyhlásený za zakázanú zónu, ktorá zostáva neobývateľnou aj pre mnohé ďalšie generácie. Katastrofa a jej dlhodobé následky majú na svedomí asi 200 000 životov. V celej Európe obrátila táto katastrofa verejnú mienku proti atómovej energii a stala sa odrazovým mostíkom pre zelené politické strany.

Dnes je už oblasť bezpečná natoľko, aby tam mohli za prísnych bezpečnostných podmienok chodiť turisti.

Zdroj 1 Zdroj 2

 

Martin Valenta
Čaute, moje meno je Martin a som mladý veselý človek pracujúci na marketingovom oddelení v továrni na teplovzdušné balóny (bez srandy). Čo sa týka môjho voľného času, venujem ho svojmu psovi, priateľom, pohybu, samovzdelávaniu a písaniu článkov - poslednú aktivitu si môžete skontrolovať dokonca aj na vlastné oči.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.