Posledný oficiálny veľmajster Rádu templárov – Jacques de Molay, spolu s niekoľkými ďalšími templármi, bol po rokoch mučenia a ponižovania poslaný na smrť. História rádu do dnes vyvoláva mnoho nezodpovedaných otázok, neobjasnených záhad a templári sú zdrojom tých najúžasnejších legiend.

templars photo
Zdroj: Pixabay

Kto boli templári?

Ich oficiálny názov bol „Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho“. V roku 1119 tento rád založil francúzsky rytier Hugo de Payens, pričom ich hlavnou prioritou bolo ochraňovať kresťanských putovníkov zo Západu na dlhých cestách do Svätej Zeme.

Na začiatkoch mali len veľmi skromné úspechy. Aby nabral rád na svojej vážnosti, podnikol Hugo de Payens v rokoch 1127-1131 cesty po európskych kráľovstách, po ktorých začali o templároch kolovať prvé legendy, hovoriace o tom, že objavili bájnu Archu zmluvy -prenosný svätostánok v podobe drevenej truhlice spomínaný v Biblii a legendárny Svätý grál, z ktorého pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri.

Zdroj: Wikimedia

V roku 1129 sa uskutočnil koncil, ktorého výsledkom bolo oficiálne uznanie od pápeža, požehnanie Rádu templárov a schválenie ich pravidiel (zložiť sľub chudoby a čistoty, modliť sa 7x denne, nenosiť dlhé vlasy a fúzy, nenosiť topánky so zahnutými špičkami a mnohé ďalšie). Rímska cirkev udelila templárskym rytierom takmer autonómnu moc. Nezodpovedali sa nikomu inému, než samotnému pápežovi. V priebehu pár ďalších rokov sa stal rád nesmierne bohatý, pričom občas pôsobil aj ako banka v celej Európe.

Pápež Inocent II. vydal v roku 1139 bulu, ktorou podriadil Rád templárov výlučne samotnému pápežovi a vzal ich pod svoju ochranu. Templári mali vďaka tejto bule právo prisvojiť si všetok majetok a korisť, ktorú získali v boji s nepriateľmi Kristovými. Čo koniec koncov viedlo aj k ich neskoršej záhube.

Koniec rádu

Ohromné bohatstvo rádu začalo lákať francúzskeho kráľa Phillipa IV., ktorý mal finančné problémy a rádu sa finančne zadĺžil. Nútil pápeža, aby rád rozpustil, čo sa mu síce nepodarilo, no jeho nástupca Klement V. túto úlohu dokončil. Tajne zhromaždil všetko, čo by mohlo skompromitovať templársky rád. V piatok 13. októbra 1307, mimochodom začiatok nešťastného „Piatku trinásteho“, boli tak zatknutí všetci členovia rádu. Tí boli mučení pre falošné priznania z kacírstva a nakoniec aj nútení celý rád rozpustiť.

Súd s predstaviteľmi rádu sa uskutočnil v marci 1314 pred chrámom Notre-Dame, kde boli verejne odsúdení. Jacques de Molay však svoje priznanie odvolal. Výsledkom bolo, že ho nechali 18.marca 1314 popraviť upálením na hranici na parížskoma jeho popol nechali rozprášiť do Seiny, aby sa nikdy nenašli žiadne pozostatky.

 

Île de la Cité photo
Zdroj: Pixabay

Zdroj, Zdroj

Martin Valenta
Čaute, moje meno je Martin a som mladý veselý človek, ktorý svoj voľný čas venuje svojmu psovi, priateľom, pohybu, samovzdelávaniu a písaniu článkov - poslednú aktivitu si môžete skontrolovať predsa aj sami.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.