Draci patria medzi najpopulárnejšie a najtrvalejšie svetové mytologické bytosti, o ktorých sa verilo, že boli skutočné po stáročia. Dračie príbehy sú známe v mnohých kultúrach, od Ameriky po Európu a od Indie po Čínu. Majú dlhú a bohatú históriu v mnohých podobách a naďalej zapĺňajú naše knihy, filmy a televízne programy, pretože statoční hrdinovia bežne bojujú o zabitie zvierat.
Draci a minulosť
Nie je jasné, kedy a kde sa prvýkrát objavili príbehy o drakoch, ale obrovské lietajúce hady boli opísané prinajmenšom už vo veku starých Grékov a Sumerov.
Počas veľkej časti histórie boli draci považovaní rovnako ako akékoľvek iné mýtické zviera: niekedy užitočné a ochranné, inokedy škodlivé a nebezpečné.
To sa avšak zmenilo po rozšírení kresťanstva po celom svete. Draci prijali rozhodne zlovestný výklad a prišli predstavovať satana. . V stredoveku väčšina ľudí, ktorí niečo počuli o drakoch, ich poznala z Biblie a je pravdepodobné, že väčšina kresťanov v tom čase verila v doslovnú existenciu drakov.
Viera v drakov sa zakladala nielen na legendách, ale aj na pevných dôkazoch, alebo si to aspoň ľudia mysleli. Pred dlhým časom. Po tisícročia nikto nevedel, čo si má myslieť o obrovských kostiach, ktoré boli občas objavené po celom svete. A draci sa zdali byť logickou odpoveďou pre ľudí, ktorí o dinosauroch absolútne nič nevedeli.
Typy drakov
Hoci si väčšina ľudí dokáže draka ľahko predstaviť. Inšpirácia je všade okolo nás. Niektorí draci majú krídla; iní nie. Niektorí draci môžu hovoriť alebo dýchať oheň – iní nemôžu. Niektoré sú dlhé len niekoľko metrov a iné presahujú niekoľko desiatok metrov. Niektorí draci žijú v palácoch pod oceánom, zatiaľ čo iní možno nájsť iba v jaskyniach a vnútri hôr, ako napríklad Smaug – áno presne ten z tenkej knižky o jednom odvážnom Hobitovi od JRR Tolkiena.
Zoológ Karl Shuker vo svojej knihe „Dragons: A Natural History“ opisuje širokú škálu drakov, vrátane obrovských hadov, hydrov, chrličov a dračích bohov a ich obskúrnejších variantov. ako sú bazilišky, wyverny a kokardy. Vo svojej podstate je to chameleón – jeho vlastnosti sa prispôsobujú kultúrnym a literárnym očakávaniam éry. Takže tak ako to každému vyhovuje.
Draci a popkultúra
Draci naďalej predstavujú obrovskú predstavivosť verejnosti vo fantasy knihách a filmoch, objavujú sa vo všetkom – napríklad od filmu „Ako vycvičiť draka“ z roku 2010, ktorý je vhodný pre deti, až po knihy a televízne seriály „Hra o tróny“ orientované viac na dospelých. (V Hre o tróny a Rode draka to boli wyverny – nemali 4 končatiny a krídla, ale len 4 končatiny a z toho 2 boli kráčavé krídla).
Sú jedným z mála príšer, ktoré sú v mytológii obsadené predovšetkým ako silný a hrôzostrašný protivník, ktorého treba zabiť. Neexistujú len tak, že sú. Prevažne existujú ako oponent pre odvážnych dobrodruhov. Iné mýtické zvieratá, ako sú trolovia, elfovia a víly, interagujú s ľuďmi (niekedy škodoradostne, inokedy nápomocne), ale ich hlavná úloha nie je byť len protivníkom.
Vedci sa domnievajú, že prvok drakov chrliacich oheň pochádza zo stredovekých zobrazení úst pekla. Vstup do pekla bol často zobrazovaný ako doslovné ústa netvora, z ktorého vychádzali plamene a dym charakteristické pre Háda. Ak niekto verí nielen v doslovnú existenciu pekla, ale aj v doslovnú existenciu drakov ako satanských, asociácia je celkom logická.
Existencia drakov v súčasnosti
Odhliadnuc od stredovekej teológie, len málo ľudí dnes verí v doslovnú existenciu drakov tak, ako môžu napríklad veriť v existenciu Bigfoota alebo Lochneskej príšery. Drak (alebo aspoň verzia draka, ktorá je Západniarom najznámejšia) je jednoducho príliš veľký a príliš fantastický na to, aby sa dal brať vážne alebo doslova. V moderných časoch satelitných snímok a fotografií a videí z chytrých telefónov je jednoducho nepravdepodobné, že by nejaké obrovské okrídlené šupinaté zvieratko so schopnosťou chrliť oheň obývalo zem alebo oblohu ostalo neviditeľné.
Slovo na záver
Celkovému mýtu o existencii drakov prispel ľudský mozog. Nie len že pripodobňoval rôzne druhy zvierat ako dinosaury, kosatky a velryby drakom. Ale antropológ David E. Jones vo svojej knihe An Instinct for Dragons tvrdí, že viera v drakov je medzi starovekými kultúrami taká rozšírená, pretože evolúcia vložila do ľudskej mysle vrodený strach z predátorov. Rovnako ako sa ukázalo, že opice prejavujú strach z hadov a veľkých mačiek, Jones predpokladá, že u hominidov bola vybraná črta strachu z veľkých predátorov.
Zdroje
Dragons: A brief history of the mythical beasts | Live Science
Where Did Dragons Come From? | Science| Smithsonian Magazine
