Je to hit! Šesť moderných divadelných hier, z ktorých sa stali kasové trháky v kine

165

Čo musí hra spĺňať, aby sa stala skvelým filmom?

Keď sa divadelná hra z dosiek, ktoré znamenajú svet, odváži prejsť na strieborné plátno, nie vždy je to korunované úspechom – a filmoví bossovia to vedia.

No z času na čas sa objaví také dielo, ktoré pôsobí, akoby bolo predurčené aj do sveta filmu. Stačí sa spýtať fanúšikov Marlona Branda, ktorý hral hlavnú rolu v Električke zvanej túžba, no nielen vo filme, ale aj v divadelnej produkcii tejto filmovej klasiky.

Predstavíme vám šesť ďalších divadelných hier, ktoré vo svete filmu zožali veľký úspech.

1
  Fotka od Gwen King na Unsplash

Ma Rainey – Matka blues (2020)

Strhujúce stvárnenie majstrovskej no búrlivej soulovej speváčky Violou Davisovou a pôsobivé finále v podaní Chadwicka Bosemana filmu vynieslo mnohé ocenenia. Filmovému hitu však predchádzali dlhé roky adaptácií pre divadelnú scénu.

Keďže celý dej sa odohráva výlučne v nahrávacom štúdiu, umocňuje sa klaustrofobická atmosféra tak divadelnej hry ako aj filmu a kulminuje v dramatickom finále, ktoré mnohí diváci očakávajú.

Hra je dokonale vhodná pre strieborné plátno a vďaka hviezdnemu obsadeniu je to holywoodsky trhák. Jedinou otázkou ostáva, prečo to trvalo 28 rokov, kým sa dostala na plátno.

Frost/Nixon (2008)

Hra Frost/Nixon bola hitom vo svojom rodnom Londýne, ale aj na Broadwayi v roku 2006 a úžasný Frank Langella za hlavnú úlohu o rok neskôr získal aj cenu Tony.

Peter Morgan, autor hry, o pár rokov dobyl aj kino. Jeho spracovanie série televíznych rozhovorov medzi Davidom Frostom (Michael Sheen) a prezidentom Nixonom (Langella) rozpráva príbeh protagonistov, vrátane toho, ako musel Frost nahrávanie sám financovať, lebo jeho televízna spoločnosť z projektu vycúvala.

Film mal všeobecne pozitívne ohlasy, jeden z významných kritikov sa vyjadril, že herci vskutku „boli stelesnením“ ich reálnych predlôh. Snímka získala päť nominácií na Oskara, no na prekvapenie nejedného znalca žiadneho nevyhrala.

Podivný pár

Niekedy vidíme hru či film a uvažujeme, či by ich bolo možné napísať dnes.

Takýmto príkladom je aj Podivný pár, produkcia zo 60. rokov minulého storočia, ktorá sleduje dvojicu hlavných postáv, ktoré nadviažu vzťah pri hraní pokru, z čoho vyvstáva otázka: bol by takýto scenár možný v dnešnom svete online kasín a hrania na diaľku?

Na Broadway postavu Oscara stvárnil Walter Matthau a neskôr ju reprodukoval aj v hollywoodskom hite po boku Jacka Lemmona. Úspech bol taký obrovský, že sa natočilo aj filmové pokračovanie, ale tomu sa až tak nedarilo, takže franšíza po pár rokoch potichu zanikla.

Pochyby (2008)

Už sme spomenuli Violu Davis a jej dominantné výkony na plátne, ale čo tak film, za ktorý získala nomináciu na Oskara, hoci v ňom mala len osemminútovú rolu?

Týmto filmom bola snímka Pochyby z roku 2008, adaptácia divadelnej hry o farárovi podozrivom zo zneužívania miništranta. Neľahká téma uchvátila filmové publikum rovnako ako divadelné, vynikajúce výkony podali Phillip Seymour-Hoffman a Amy Adams.

Hre sa darilo ešte lepšie, získala štyri ceny Tony (z ôsmych nominácií) a Pulitzerovu cenu za drámu. Divadelná verzia je umocnená silným pocitom intímnosti, ktorú strieborné plátno nevie až tak zreprodukovať, ale predsa len sa mu to akosi podarilo.

Hamlet (1948)

Napriek tomu, že je Shakespearovou najdlhšou hrou s takmer 30 000 slovami, autori sa nikdy nebáli pustiť sa do Hamleta, tragédie 16. storočia o dánskom princovi.

Prvým priekopníkom, ktorý sa ho zhostil na striebornom plátne bol Sir Laurence Olivier. Film v trvaní dve a pol hodiny bol natočený v roku 1940 a na svoju dobu to bola veľmi dlhá záležitosť, no napriek tomu dokázal skrátiť pôvodnú hru o polovicu.

Olivierov film získal Oscara za najlepší film a najlepšieho herca v hlavnej úlohe, čím si v hollywoodskej histórii vydobyl status legendy. Čiastočne za to vďačí tomu, ako zachytil pocit beznádeje, čo bolo po stáročia doménou divadelných predstavení, a zaradil sa k Shakespeareovskej klasike.

Amadeus (1984)

Toto je jedna z mála adaptácií, ktoré prekročili nielen hranice štátov, ale aj jazyka.

Pôvodná hra bola napísaná v roku 1830 po rusky, no koncom 70. rokov minulého storočia sa dostala do Londýna. Čoskoro potom sa jej chopili na Broadwayi a tamojší úspech v roku 1984 vyústil do filmu, ktorý napokon získal viaceré ocenenia v šiestich rôznych krajinách, vrátane Oscara za najlepší film v 80. rokoch.

Prečo? Nuž, tak ako hra, aj film stojí na silných, pútavých postavách a presne to obe verzie posúva vpred. Sú to verzie starého príbehu o jednom z najväčších skladateľov v histórii, videné optikou 20. storočia.

Ak teda nie ste pravidelným návštevníkom divadla, čo tak začať s tými hrami, ktoré sa dostali aj na strieborné plátno? Každá má čosi „extra“, čo presvedčilo filmových režisérov, aby sa ich ujali, takže azda stoja za pár hodín niekedy v lenivé nedeľné popoludnie.

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre