Vedeli ste, že korytnačky dokážu dýchať zadkom? Umožňujú im to ich škrupiny, resp panciere. Korytnačky procesom známym ako kloakálne dýchanie vedia extrahovať kyslík vo vode cez svoje zadky. Podobnú schopnosť majú aj obojživelníky ako žaby či mloky.
Jacqueline Litzgus, ktorá pôsobí na univerzite v Ontáriu, vysvetlila kľúčovú úlohu škrupín korytnačiek pri dýchaní. Pre National Geographic povedala, že zatiaľ čo korytnačky dýchajú najviac pľúcami rovnako ako iné zvieratá aj ľudia, tak nie vždy sú schopné dostať sa na čerstvý vzduch.
„Sú to zvieratá, ktoré bežne dýchajú pľúcami, no polovicu svojho života sa nedostanú na čerstvý vzduch. Je to podľa mňa ohromujúce,“ povedala Jacqueline. Počas zimných mesiacoch, kedy korytnačky hybernujú, prijímajú kyslík cez kloaku, teda otvor, ktorý používajú na močenie, defekáciu i kladenie vajíčok.
Niektoré korytnačky prezimujú v zamrznutých rybníkoch. Biologička Maria Wojakowski sa vyjadrila, že aj vtedy plní škrupina dôležitú úlohu, keďže pomáha korytnačkám dýchať. Ak majú nedostatok kyslíka, dokážu prejsť z aeróbneho na anaeróbne dýchanie. Takéto dýchanie cez zadok má však aj vedľajší účinok.
Dochádza totiž k hromadeniu kyseliny mliečnej, ktorá by mohla potencionálne korytnačku aj zabiť, avšak našťastie samotná škrupina týchto zvierat je schopná absorbovať kyselinu a zároveň uvoľňovať látky, ktoré ju neutralizujú. Vzhľadom na to korytnačkám teda smrť z tohto dôvodu nehrozí.
