Druhá svetová vojna nebola príjemným obdobím asi pre nikoho. Zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Nevyhla sa tomu ani móda a potrebná kreativita v nej. Tvorivá atmosféra priviedla niektorých velikánov francúzskej módy do stavu, v ktorom nemohli robiť nič.
Zázračný talent
Nina Ricci, bola pôvodom Talianka a jej prvým prejavom kreatívneho tvorenia v oblasti módy boli klobúčiky pre bábiky. Dalo by sa povedať, že je to akýsi základ dnešných dizajnérov a návrhárov moderných šperkov, aby si svoje predpoklady overili v začiatkoch detstva. V mladosti však asi nikto netuší, čo z koho vyrastie a čím sa v dospelosti bude zaoberať. V prípade tejto ženy to bolo rovnaké. Jej veľký sen sa jej ale pomaly začal plniť. Najskôr sa vyučila za krajčírku, ale jej obrovské nadanie a talent ju potom predurčili na vedenie ateliéru, v ktorom sa učila.
O niekoľko mesiacov sa dostala do centra diania a mesto módy Paríž ju naplno pohltilo. Nina mala veľmi veľkú chuť do života. Tridsiate roky boli obrazom samostatnej sebavedomej a štíhlej ženy, ktorá nosí niekedy sukne a inokedy zas nohavice. Aj z toho mohla Nina veľmi dobre čerpať nápady pre svoju módu. Nina Ricci pracovala pre veľa módnych domov a mnohé z jej návrhov sa dostali až za hranice Francúzska. Jej modely boli veľmi jemné, krehké, nadýchané romantikou a hlavne podporujúce ženskosť farbou a strihom.
Úspech na dosah
V roku 1904 sa vydala za klenotníka Luigiho Ricciho, s ktorým mala syna Róberta. Možno aj vďaka nemu si obľúbila, rada nosila a k svojim modelom dopĺňala tiež nádherné perly. Jej syn sa začal venovať móde rovnako ako ona. Návrhy jeho matky však prekonali všetkých. O tejto žene sa hovorilo, že je kráľovnou mladistvej módy. Jej modely boli cenovo dostupné, čím si získala ešte viac zákazníčok.
Tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny mala táto už podnikateľka 3 jedenásť poschodové budovy, viac ako 450 krajčírok a 25 predavačiek sa staralo o spokojnosť klientov. Jej ateliéry boli v mnohých prípadoch vybavené naozaj luxusne, dnes si mnohí z nás môžu dovoliť len takú podobnú dlažbu v imitácii dreva. Ona mala všetko veľmi zladené a do detailov vedela pracovať s citom kvalitou látky a rafinovanosťou strihu. Milovala malé a úhľadné límčeky, čo je možno aj poznávacím znamením jej značky.
