Populácia indonézskych ľudí prezývaných ako „rybací ľudia“, majú o 50% väčšiu slezinu ako „obyčajní ľudia“, čo im umožňuje voľný ponor do hĺbky viac ako 70 metrov. Ide o genetickú zmenu, ktorá sa objavila v kmeni Bajau. Ľudia dokážu udržať dych pod vodou celých 13 minút. Sú tak prvým známym príkladom ľudskej adaptácie na hĺbkové potápanie.

Photo by youtube

viac ako 1 000 rokov kmeň Bajau putuje po mori južnej Ázie s domácimi loďkami a loví ryby voľným potápaním s vlastnými oštepmi. Teraz sa usadili okolo indonézskych ostrovov.

Členovia kmeňa sa môžu potápať až do hĺbky 70 metrov a pritom si nepomáhajú ničím iným, ako závažím a drevenými okuliarmi. Slezina zohráva kľúčovú úlohu v reakcii na ľudský ponor. Tá dáva telo do režimu prežitia, keď sa človek ponorí pod studenú vodu, a to aj na krátku dobu.

Pri ponore sa srdcová frekvencia spomaľuje, krv je nasmerovaná na životne dôležité orgány a slezina vstrekuje okysličené červené krvinky do obehu. Kontrakcia sleziny môže zvýšiť hladinu kyslíka v tele o 9 percent.

Photo by youtube

Nová štúdia potvrdila, že sleziny obyvateľov Bajau sú o 50 percent väčšie ako sleziny iných ľudí, ktorí žijú v krajine. Vedúca štúdie, Melissa Ilardo z Cambridge University, ktorá sa pustila do výskumu povedala: „Nemáme veľa informácií o ľudských slezinách z hľadiska fyziológie a genetiky, ale vieme, že títo ľudia majú neúmerne veľké sleziny.“ Jeden člen kmeňu raz pani Ilardo povedal, že sa ponoril na 13 minút.

Ilardo strávila niekoľko mesiacov v meste Jaya Bakti v Indonézii, pričom odoberala genetické vzorky a robila ultrazvukové vyšetrenia ľudí z kmeňov Bajau a Saluán. Nakoniec sa ukázalo, že sleziny Bajau boli naozaj natrvalo zväčšené.

Analýza DNA ďalej preukázala, že kmeň Bajau má gén s názvom PDE10A, ktorý chýba v kmeni Saluán.

Photo by youtube

Predpokladá sa, že gén mení veľkosť sleziny úpravou hormónov štítnej žľazy. U myší sa ukázalo, že hormóny štítnej žľazy a veľkosť sleziny sú navzájom prepojené. Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Cell môže pomôcť vedcom porozumieť akútnej hypoxii, čo je stav, v ktorom tkanivá tela zažívajú rýchlu stratu kyslíka.

Zdroj: dailymail

Avatar
Ahojte, volám sa Zuzana, keďže ešte študujem na vysokej škole, presnejšie na fakulte verejnej správy, tak mám aj dostatok voľného času. Ten venujem najmä vám - čitateľom a to tým, že sa vám snažím prinášať tie najzaujímavejšie a najaktuálnejšie informácie z celého sveta, ale aj z domova. Okrem písania mi môj voľný čas zaberá motorka, mám rada šport, šoférovanie a ako každá žena milujem nakupovanie.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.