Vrany a tiež havrany sú mimoriadne inteligentné zvieratá. Dokonca niektorí veria, že vrany sú také inteligentné ako žiaci prvého stupňa. V roku 2014 slávny ornitologický výskum skúmal vrany a zistilo sa, že sú zrejme najchytrejšie medzi vtákmi a sú schopné odovzdávať novo získané vedomosti svojim potomkom.
Slávny test inteligencie a riešenia problémov, ktorý nikdy predtým nijaké zviera nevyriešilo, vrany absolvovali. Išlo o to, že hádzali kamene do trubice naplnenej vodou, aby zdvihli plávajúcu plošinu s potravou dostatočne vysoko na to, aby sa k nej mohli dostať. V poslednej dobe sa navyše ukázalo, že môžu subjektívne zažívať, spracovávať a podávať správu o úlohách alebo javoch, ktoré zažili alebo videli. Tento typ správania je spojený s mozgovou kôrou a oblasťou mozgu, ktorú nemajú všetky zvieratá.
Dôvtipné vtáky
Dve vrany Ozzy a Glen na univerzite v Tübingene v Nemecku boli vycvičené tak, aby klopali zobákom na červený alebo modrý cieľ po tom, čo videli svetelný záblesk. Vedec menom Andreas Nieder potom urobil niečo také, že začal meniť pravidlá za pochodu. Keď bolo spočiatku cieľom ťuknúť na červený panel, keď videli blesk, Nieder ho zmenil na modrý. Zmenil tiež pravidlo s bleskom, teda niekedy ho vynechal a vtákom dal pár sekúnd na to, aby pochopili čo urobil. A oni mu na tieto chytáky neskočili. Znamená to, že si nielen spojili farbu s fyzickým pohybom, ale dokázali to spracovať aj vo svojej hlave.
Vtáčie mozgy
Počas úlohy sa stovky neurónov rozsvietili na monitoroch, keď vrany reagovali na blesk, ale keď svetlo nezhaslo, aj neuróny zostali nečinné. O skvelej práci Glena, Ozzyho a Niedera informovali STATnews, ktorý sa o štúdii rozprával s Niederom. „Myslím si, že to presvedčivo demonštruje, že vrany a pravdepodobne aj iné podobne inteligentné vtáky majú senzorické vedomie v tom zmysle, že majú špecifické subjektívne skúsenosti, ktoré dokážu komunikovať. Okrem vrán existuje tento druh neurobiologických dôkazov pre zmyslové vedomie iba u ľudí a makakov,“ povedal vedec.
Mozog vrany skutočne obsahuje až 1,5 miliardy neurónov, čo je približne toľko, koľko majú niektoré opice. S možnosťou, že vrany a možno aj iné zvieratá mimo cicavcov majú zložité, ale inak tvarované mozgy, by to mohlo zmeniť spôsob, akým ľudia vidia našich pozemských spoluobyvateľov planéty. Možno by to taktiež mohlo pripomenúť niektorým ľuďom úctu k opiciam a iných múdrym zvieratám.
