Už sa vám niekedy stalo, že ste vycestovali do cudzej krajiny, robili bežnú vec – napríklad sa na niekoho usmiali alebo jednoducho nechali v reštaurácii tringelt – a ľudia na vás pozerali, akoby ste spadli z Marsu? Prečítajte si, čo nerobiť, aby ste sa vyhli podobným situáciám.
1. Rusko
Žiadne úsmevy, žiadne nezáväzné konverzácie. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, neznámi ľudia nenadväzujú kontakt.
2. Taliansko
Fúkať si nos na verejnosti je úplne v poriadku, ak však nemáte po ruke vreckovku a smrkáte, budú na vás pozerať ako na nevychovanca.
3. Austrália
Vyrástol som v Austrálii a zhruba pred 10 rokmi som sa presťahoval do Írska. Prvú vec, čo som si všimol, bola, že ľudia v Írsku často rozprávajú o smrti. Kto zomrel, kedy je pohreb, výročie smrti atď. Je to pre nich úplne normálne, zatiaľ čo v Austrálii je to stále tabu téma. Ak niekto náhodou rozpráva o smrti, hneď sa mu zmení tón hlasu.
4. Nórsko
Hovoriť ľuďom, ako sa máte, keď sa vás na to opýtajú. Nepoužívame veľa zdvorilostných fráz, takže keď sa vás niekto opýta, ako sa máte, nechce to vedieť – v skutočnosti sa len snaží byť slušný. Moja stará mama sa raz opýtala predavačky, ako sa má a ona jej odpovedala: “Nie dobre, mám cukrovku 2. typu.”
5. Anglicko
Som Američan. Keď som tri mesiace žil v Anglicku, zistil som, že je pre nich neprijateľné a drzé, ak ukazujete prstom. Niežeby som na niekoho ukazoval a robil si z neho srandu. Akákoľvek situácia, kedy to robíte, je problém – dokonca aj keď chcete niekomu ukázať smer, nikdy neukazujte prstom.
6. India
Na svadbe v Indii ukradne nevestina sestra ženíchove topánky a vráti ich, len ak jej zaplatia konkrétnu sumu.
7. Japonsko
Neuznávajú tringelty. Raz som ho nechal v bare a čašnícka ma po celej ulici naháňala, aby mi ho vrátila.
8. Amerika
Ak náhodou počas hymny Spojených štátov prehovoríte, ostatní vás prebodnú pohľadmi. V Európe to neberú tak tragicky.
9. Thajsko
Ak sa dotknete niekoho hlavy, ukazujete prstom a niekto vidí vaše chodidlá, thajská spoločnosť vás razom odsúdi.
10. Čína
Už dva roky žijem v Číne a stále som sa nenaučil kričať v reštaurácii, aby si ma čašník všimol. Som Brit, takže som zvyknutý na to, že keď sa na mňa čašník pozrie, opatrne zdvihnem ruku a poviem: “Prepáčte.” V Číne musíte len dúfať, že máte silnejšie hlasivky ako stôl vedľa.
11. Nemecko
Som zo severu Nemecka. Nerozprávame toľko, koľko napríklad Švajčiari. Kamarát mi povedal, že tam to považujú za neslušné.
12. Španielsko
Žijem v Španielsku. Je mi úplne jasné, že keby som hocikde inde kričala cez celú ulicu alebo námestie, bolo by to neslušné. Nie však tu – sme hluční, najmä mešťania.
Pardon, ale tie texty píše nejaká umelá inteligencia, čo ešte nedokáže po sebe čítať a zamyslieť sa či to vôbec má nejakú zmysluplnú myšlienku alebo aspoň hlavu a pätu?