Úzkostné poruchy patria medzi časté duševné choroby. Charakteristické prítomnosťou nepríjemného, nadmerného a opakujúceho pocitu úzkosti prípadne strachu. Nedochádza k narušeniu osobnosti a reality ako u psychóz. Postihujú 25 % vyspelého sveta.

Typy úzkostných stavov:

  1. Fóbické úzkostné stavy
  2. Iné úzkostné stavy
  3. Obsedantno-kompulzívna porucha
  4. Reakcie na závažný stres a poruchy prispôsobenia

Panická porucha je úzkostná porucha zaraďujúca sa medzi iné úzkostné poruchy. Kam zaraďujeme aj zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu. Sprevádzajú ju periodické masívne panické ataky. Neviažu sa na žiadne konkrétne situácie ako je to u fóbií. Teda nevieme predvídať, kedy vypuknú. Prejavy začínajú v puberte a rannej dospelosti, ale aj okolo päťdesiateho roku života. Výskyt u žien je dvakrát častejší.

Potrebné látky v jednom doplnku

Modin je komplexný výživový doplnok. Prírodné aktívne látky podporujú duševnú rovnováhu a prispievajú k normálnej psychickej činnosti.

 

panické záchvaty a úzkosť
Panickými atakmi či záchvatmi úzkosti trpia aj mladí ľudia

Panický záchvat verzus záchvat úzkosti

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je to jedno a to isté, nie je tomu tak. Existujú určité odchýlky v prejavoch správania. Panické záchvaty prichádzajú znenazdania a vyvolávajú neprekonateľný strach. Symptómy záchvatov úzkosti zahŕňajú obavy, nepokoj a strach. Vzťahujú sa väčšinou na očakávaný strach z nejakej stresovej udalosti, stretnutia, skúsenosti alebo miesta.

Symptómy záchvatov úzkosti a paniky

Medzi emocionálne symptómy pri záchvate úzkosti patria strach, obavy, nepokoj a tieseň. Zatiaľ čo pri panickom záchvate je to strach zo smrti alebo pocit odlúčenia od sveta či od seba samého. Pri fyzických symptómoch úzkosti a paniky zaznamenávame v podstate totožné príznaky.

Fyzické príznaky

  • Potenie
  • Bolesť na hrudi
  • Skrátený dych
  • Sucho v ústach
  • Pulzovanie v hlave
  • Zimnica / návaly tepla
  • Triaška
  • Bolesť hlavy
  • Bolesť brucha
  • Pocit na zvracanie
  • ,,žalúdok ako na vode´´
  • Stiahnuté hrdlo – pocit dusenia
  • Svalové napätie
  • Závraty

Úzkostné záchvaty sprevádzajú niečo stresujúce pričom panické nemusia byť vyvolané žiadnym bežným stresorom. Ale za to nevedia byť len niekde v kútiku mysle. Prejavia sa závažnými rušivými príznakmi. Sú oveľa intenzívnejšie ako pri úzkosti. Panické záchvaty udrú rýchlo a tvrdo, zatiaľ čo pri záchvate úzkosti môžu gradovať.

Látky rôzneho typu – kofeín, laktán, johimbín ale aj drogy (typicky marihuana) vedia byť spúšťačmi atakov. Alkohol vie za určitých okolností dočasnú úľavu, čo predstavuje riziko rozvoja závislosti.

záchvat paniky
Záchvat paniky je vačšinou náhly bez viditeľnej príčiny. Úzkostný záchvat na druhej strane môže gradovať postupne a príčina je postihnutému známa.

Príčiny vzniku záchvatov úzkosti alebo paniky

Každý jedinec má vlastné obavy aj strachy, a tak si zhrnieme najbežnejšie z nich. Na prvé priečky sa prebojovala stresová práca. Kto rád pracuje pod tlakom, že? Pozná to snáď každý dospelý človek. Zlý šéf, termín uzávierky, daňový audit, nesedenie inventúry …. dalo by sa pokračovať ešte dlho. Bežný stres je dobrý, respektíve potrebujeme v živote určitú dávku. Inak by nás zložilo aj to, že sa nám v kuchyni rozbije vajíčko alebo pohár. Avšak nakumulovanie tlaku na našu psychiku môže mať závažné následky na našom zdraví.

Všetko zlé je na niečo dobré. Alebo tak nejako. Ale neustále vracanie sa k traumatickým spomienkam a udalostiam nevedie k ničomu dobrému. Stalo sa a už sa neodstane. Pripomínanie negatívnych spomienok dokola a dokola vie len psychicky veľmi ubíjať.

Chronické choroby ako srdečné poruchy, diabetes alebo aj astma spolu s chronickou bolesťou nie sú príjemné. Každý chceme byť zdravý a šťastný, ale nepodarí sa to vždy. Neustále negatívne zmýšľanie o priebehu choroby môže viesť k rozvoji úzkostnej poruchy.

Závislosť na drogách a alkoholizmus. Rum metla ľudstva? Po nadmernom príjme jedného alebo druhého buď sčernejú pľúca alebo zdrevenie pečeň. A k tomu všetkému vedia vyvolať problémy so psychikou.

Niekomu môže dať zabrať aj šoférovanie, kofeín, problémy so štítnou žľazou či konzumácia medikamentov.

Rizikové faktory

Úzkosť aj panika ich majú veľmi podobné. Patria medzi nich trauma (zažitá alebo svedok traumy) z detstva alebo dospelosti, stresujúca životná udalosť (smrť blízkej osoby), úzkostlivá osobnosť človeka, žitie s chronickou poruchou alebo nevyliečiteľnou chorobou a vonkajšie stresové faktory ako konflikty v rodine, finančná nestabilita alebo veľká pracovná zodpovednosť.

Prvá pomoc na prekonanie záchvatu paniky alebo úzkosti

  • Hlboké nádychy a výdychy. Ak je človek schopný kontrolovať dýchanie je menej pravdepodobný vznik hyperventilácie, ktorá vie zhoršiť aj ďalšie príznaky. Pri hyperventilácií sa zvyšuje level strachu, precítené dýchanie pomáha redukovať symptómy.
  • Uvedomenie si, že prebieha panický záchvat a nie infarkt je veľmi dôležité. Nebude to trvať večne a pominie a vy budete v poriadku.
  • Zavrite oči. Pomáha to koncentrácií. Rušné prostredie s množstvom stimulov priživuje paniku. Zavreté oči ju redukujú znížením ich počtu resp. blokujú príjem ďalších a vy sa môžete koncentrovať na dýchanie.
  • Všímavosť pomáha ukotveniu v realite a tiež bojovať proti záchvatu uvedomením si čo sa v skutočnosti deje alebo blíži.
  • Sústredenie sa na jeden objekt. Niektorým ľudom pomáha zameranie na jednoduchý objekt v ich blízkosti v priebehu záchvatu. Skvelým príkladom sú tikajúce hodiny. Zamerajte sústredenie na ich pohyb, zvuk prípadne tvar, vzor farbu.
  • Techniky uvoľnenia svalov vedia pomôcť s priebehom záchvatu kontrolovaním pohybov vášho tela. Ideálne je ak ich trénujete priebežne resp. nezačať s nimi prvýkrát hneď v priebehu záchvatu.
  • Predstavte si vaše šťastné miesto. Veď najviac relaxovaní sme na našom kúsku raja. A nezáleží či je to slnečná pláž v Karibiku alebo zasnežené kopce Tatier, či knižnica plná kníh, či džungľa alebo len rozkvitnutá lúka. Predstavte si, že ste tam a vidíte každý kúsok miesta, jeho vôňu, pocit pod nohami, tiene okolitých objektov.
  • Levanduľu poznáme ako jednu z najznámejších byliniek pomáhajúcich relaxovať. Pred začínajúcim záchvatom alebo na jeho začiatku vdychujte esenciálny olej prípadne vôňu jej kvetov.
  • Opakovanie mantry vykazuje upokojujúce účinky. Je len na vás čo bude vaša mantra, opakujte si to stále dokola a dokola až kým nebudete pociťovať, že záchvat ustupuje.
  • Doplnky stravy. Stačia extrakty byliniek v tabletke alebo bylinkové čaje zamerané na nervovú sústavu s obsahom feniklu, šalvie  a podobných rastlín s upokojujúcimi účinkami. Prečítajte si aký má vplyv na úzkosť ashwagandha.
panický atak
Pri panických atakoch je dôležité „nezpanikáriť“ a uvedomiť si, že ide o dočasný stav a nie infarkt

Liečba panických atakov a úzkosti

Existuje viacero typov a možností liečby. Predstavíme si najbežnejšie prostriedky využívané na zvládnutie atakov.

 

Psychoterapie

Terapia je často prvá voľba. Dopĺňa ju nácvik dýchacích a relaxačných techník. Pri psychoterapii sa najčastejšie využíva kognitívno-behaviorálna terapia. Pacientovi treba vysvetliť čo sa s ním deje a ako má postupovať.

 

CBD a úzkosť

Existuje viacero štúdií či na zvieracích modeloch alebo aj priamo na účastníkoch, potvrdzujúcich pozitívny vplyv kanabidiolu pri liečbe úzkostných porúch. Užívanie CBD olejov  znižovalo úzkosť, nepríjemné pocity a kognitívne poruchy. Dokonca niektoré výskumy potvrdili účinok CBD ako anxiolityckého liečiva. Štúdia z roku 2019 zistila, že príjem 300 až 600 mg CBD značne redukuje úzkostné symptómy. Ale stále je potrebných ešte viac výskumov špeciálne na ľuďoch zisťujúcich ich presné prejavy a reakcie.

 

Farmakoterapia

  1. Antidepresíva – účinky sa prejavia už do 3 až 6 týždňov, najčastejšie Sertralin, Citolopram, Venlafaxín
  2. Antipsychotika – pokiaľ je klinický obraz veľmi závažný a nepomohli antidepresíva
  3. Benzodiazepamy – pomáhajú zvládnuť akútnu úzkosť, ale majú veľkú mieru návykovosti, preto sú vhodné na začiatok liečby

 

Prevencia úzkosti a panických záchvatov

Zakomponovanie zdravého životného štýlu a návykov pomáha redukovať panické a úzkostné záchvaty. Niekedy stačí tak málo k zlepšeniu situácie. Pravidelné jedenie, dostatočný odpočinok, pravidelné cvičenie redukujú a odbúravajú stres. Teda najčastejšiu príčinu vzniku atakov.

 

Prognóza

Pri 40% prípadov je priebeh chronický. Niekomu pomáha kombinácia psychoterapie a farmakoterapie. Niekedy nastane recidivita niekoľko rokov  alebo spontánne uzdravenie. Liečba býva často dlhodobá trvajúca roky len zriedkavo mesačná.

 

Na záver

Nie ste v tom sami. Je predpoklad, že jedna štvrtina moderného sveta trpí určitou formou úzkostnej poruchy a aj na Slovensku sa čoraz viac prípadov úzkosti, depresie či panických záchvatov objavuje aj . Ak jej prejavy zabraňujú žiť plnohodnotný život, aký si predstavujete, nebojte sa o tom niekomu povedať. Závažné prejavy nepodceňujte. Vždy vyhľadajte lekársku pomoc. Je tu od toho aby pomáhala. Roky praxe expertov sú na nezaplatenie a poskytnú  užitočné rady ako postupovať v liečbe budúcich záchvatov. Nie, nemusíte hneď siahať po silných liekoch. Existuje množstvo skvelých techník pomáhajúcich zvládať ataky. Lepšie priznať si problém ako ho neustále popierať a tváriť sa, že je všetko v poriadku a nič sa nedeje.

 

 

 

Zdroje

 

Kognitívno-behaviorálna terapia– patrí medzi najrozšírenejšie psychoterapeutické smery, behaviorálna terapia predpokladá, že poruchy správania sú naučené zvyky a verí, že sa teda dajú preučiť, kognitívna terapia tvrdí, že emočné poruchy sú poruchy myslenia. Spojením vzniklo KBT. Berie do úvahy názor, postoj, myšlienkové pochody a pracuje s nimi. Zmenou myslenia – zmena správania.

Veronika Lokšová
Volám sa Veronika. Študujem Veterinárnu hygienu a ekológiu v Brne. Zaujímam sa o životné prostredie a udržateľný spôsob života. Medzi moje najobľúbenejšie kratochvíle patrí jazda na koni, venčenie mojej kólie a fotografovanie prírody.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.