Takmer všade na svete existujú historické pamiatky, ktoré o sebe donútia premýšľať aj tých najväčších odborníkov. Okolo niektorých z nich stále existujú rôzne otázky, ktoré nedokáže zodpovedať nik. Staroveká egyptská civilizácia sa postarala, okrem iného, aj o stavbu geniálnych pyramíd. Pyramídový komplex v Gíze alebo Nekropola v Gíze patrí do tých najzáhadnejších objavov a bola postavená ešte v čase, kedy žili mamuty.
Tento komplex je domovom troch hlavných pyramíd – veľkej pyramídy, pyramídy Khafre a pyramídy Menkaure, no nachádzajú sa tam aj menšie kráľovské pyramídy a veľká sfinga. Veľká pyramída v Gíze je považovaná za 7. div sveta a je zároveň jediným divom, ktorý sa zachoval dodnes. Pôvodne bola postavená ako hrobka pre egyptského faraóna Khufu zo štvrtej dynastie. Jej stavba trvala 20 rokov, pričom skončila v roku 2 560 pred Kristom. K tejto neuveriteľnej stavbe bolo využitých až 2,3 milióna kamenných blokov s priemernou hmotnosťou 2,5 tony. Je situovaná na takomto mieste preto, že Khufu chcel, aby ju bolo vidieť zo širokého okolia. Podľa francúzskeho architekta Jeana-Pierra Houdina by dnes na vybudovanie pyramídy bolo potrebných minimálne 5 miliárd dolárov a 1500 až 2000 pracovníkov.
Robotníci, ktorí túto pyramídu stavali, boli taktiež platení, no trochu inou formou. Každý deň sa to menilo, no niekedy dostali za svoju prácu aj desať chlebov a džbán piva. Presný počet pracovníkov, ktorí pracovali na pyramíde však známy nie je. Pôvodne bola pyramída biela a pokrytá leštenými vápencovými kameňmi. Po masívnom zemetrasení v roku 1 303 boli kamene použité na stavbu mešít a pevností v Káhire. V roku 2013 francúzska misia pod vedením Pierra Talleta objavila v jaskyni zbierku papyrusových denníkov známych ako „Denník mererov“. Text odhalil čo to z prác počas prepravy vápenca z Tory po Gízu. Tora bola totiž starobylým baníckym mestom s najkrajším vápencom v starovekom Egypte.
Vo vnútri pyramídy sa nachádza Kráľovská komora, ktorá leží na polceste medzi severnou a južnou stranou pyramídy. Na konci má tri šachty a dvere s medenou kľučkou. Za dverami sa nachádza malá komora s červenými hieroglyfmi na stenách. Veľká pyramída v Gíze zostala najvyššou umelo vytvorenou štruktúrou na svete po dobu až 3 871 rokov, a to až do roku 1311, keď v Anglicku postavili Lincolnovu katedrálu. Tá ju následne prekonala. Pôvodne bola pyramída vysoká 146 metrov, ale po čase sa to zmenilo a dnes je vysoká 139 metrov. Výška pyramídy, spracovanie a presnosť s najmenšou chybou sú na vtedajšie obdobie neskutočné.
Zoznam siedmich divov antického sveta siaha až do 1. – 2. storočia pred n.l., hoci jeho súčasná podoba bola dohodnutá počas obdobia renesancie. Okrem Veľkej pyramídy a Mauzólea v Halikarnase, patria medzi ďalšie divy aj Kolos Rhodos, Socha Dia, chrám Artemis a maják Alexandria. Žiaľ, zemetrasenia a invázie ich všetky zničili až napokon ostala len Veľká pyramída.
