Nemusíte mať aerofóbiu (strach z lietania), aby ste sa obávali o svoju bezpečnosť pri cestovaní lietadlom. Napriek tomu, že pokrok v technológii urobil leteckú dopravu bezpečnejšou, tak stále existuje určitá obava. Nech robíte čo robíte, pri turbulenciách sa mnohí zakaždým cítia trochu vystrašení. Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, že možno padák by bol riešením a zvýšil by bezpečnosť, no letecká spoločnosť vám ho neponúka? Poďme sa pozrieť na túto tému pekne po poriadku.
Vojenské a bojové lietadlá majú vždy na palube padáky, ale komerčné letecké spoločnosti ich nemajú
Vojenské lietadlá majú k dispozícii niekoľko padákov, ktoré môžu cestujúci použiť v núdzových situáciách. V takýchto situáciách môže byť skok z lietadla jedinou možnosťou pre prežitie. Na druhej strane komerčné lietadlá, ako je napríklad Boeing, dokážu prepraviť až 200 osôb. Tisíce ľudí na celom svete používajú leteckú prepravu veľmi často. Prečo teda letecké spoločnosti neposkytujú na palube padáky? V skutočnosti na to existuje niekoľko dobrých dôvodov.
Prvým je ten, že väčšina bežných cestujúcich nemá potrebný výcvik na to, ako padáky používať. Hollywood niektorých možno presvedčil, že vyskočenie z lietadla nie je nič zložité, no nie je to pravda. V skutočnosti je parašutizmus dosť zložitý a vyžaduje si profesionálne niekoľkohodinové školenie. Dokonca aj najzákladnejšia forma parašutizmu, známa ako tandemový parašutizmus si vyžaduje, aby ste absolvovali najmenej hodinu výcviku. Zrýchlený voľný pád je najrizikovejšou formou parašutizmu. Tento pád začína vo výške 3 000 až 4 000 metrov nad zemou. Na to by ste však potrebovali špecializované školenie a veľa praxe.
Okrem toho, skákanie z lietadla v prípade núdze a parašutizmus pre zábavu nie sú to isté. V tom druhom prípade sa parašutizmus uskutočňuje po starostlivom zvážení a starostlivom plánovaní. Skoky sú skrátka vždy vopred naplánované. Dokonca aj malá zmena poveternostných podmienok môže spôsobiť, že zoskok nevýjde. Bežní cestujúci by tak nevedeli ako a kedy skočiť. Len si predstavte ten chaos a strach v núdzovej situácii.
Obchodné lietadlá nie sú určené na zoskoky
Lietadlá, ktoré sa používajú na parašutizmus, majú tendenciu byť menšie ako komerčné lietadlá a sú vyprázdnené. Vojenské lietadlá majú na zadnej strane rampu. Parašutisti používajú túto rampu na bezpečné skákanie, pričom sa vyhýbajú trupu (hlavnej časti lietadla). Komerčné lietadlá však nemajú malé telo ani rampu. Vyskočenie z takejto roviny je mimoriadne riskantné, pretože parašutista by mohol ľahko naraziť do trupu, no tiež krídiel a chvostu.
Komerčné lietadlá lietajú vysoko a rýchlo
Najvyšší bod, ktorý lietadlo vhodné pre parašutizmus dosiahne, je zväčša maximálne 5 000 metrov nad zemou. Komerčné lietadlá lietajú v priemernej výške až 10 000 metrov nad zemou. V tejto nadmorskej výške teplota výrazne klesá a dýchateľný vzduch sa stáva nedostatočným. Aj keď by cestujúci dokázali bezpečne vyskočiť, museli by mať na sebe vysokohorské vybavenie pozostávajúce z kyslíkovej nádrže, regulátora, masky, výškomeru, balistickej prilby a tiež letového obleku. Bez tohto vybavenia by mohol človek veľmi rýchlo omdlieť kvôli nedostatku kyslíka.
Rýchlosť komerčných lietadiel je ďalším aspektom, vďaka ktorému je parašutizmus takmer nemožný. Pri jazde vo vysokej nadmorskej výške môže Boeing 737 dosiahnuť rýchlosť až 1 000 km/h. Vyskočiť z takto rozbehnutého lietadla by bolo nemožné.
Padáky sú drahé a objemné
Aj jeden padák je príliš objemný na to, aby sa zmestil do ekonomickej triedy. Je taktiež dosť ťažký. Letecké spoločnosti by preto museli prísť s potrebným priestorom na umiestnenie všetkých padákov. Navyše, ak ste niekedy boli v lietadle, tak viete, aké sú prísne pravidlá týkajúce sa hmotnosti batožiny.
Samotné padáky a výstroj sú dosť drahé a vytvorenie priestoru pre nich by si vyžadovalo ešte viac peňazí. Letecká spoločnosť by za to zrejme nechcela platiť z vlastného vrecka. Ceny leteniek by tak zahŕňali možno aj tieto dodatočné náklady.
Pravdou je, že väčšina nehôd sa odohráva počas vzletu a pristátia a nie vo vzduchu
V skutočnosti od roku 2003 do roku 2012 bolo iba 9% všetkých smrteľných nehôd takých, kedy sa lietadlo zrútilo z veľkej nadmorskej výšky. Počas vzletu i pristátia sa odohralo najviac nehôd, no vtedy sú padáky aj tak zbytočné.
Ak to celé zhrnieme, tak mať padáky na palube komerčných letov sa môže spočiatku zdať ako dobrý nápad. Keď si však prejdete všetky fakty, o ktorých sme aj písali, tak to nevyzerá ako veľmi praktický alebo dokonca realizovateľný návrh.
