Rímske koloseum je jednou z najznámejších stavieb sveta. Niektorí by si mohli pomyslieť, že k takému romantickému miestu sa vôbec nehodí história, ktorá ho sprevádza. Dnes, o takmer 2000 rokov neskôr, si priblížime jej vznik a zaujímavosti, o ktorých ste, pravdepodobne, ešte nepočuli.

1. Pôvodne sa volalo Amfiteáter Flaviovcov

Ako sme už spomenuli, koloseum je staré takmer 2000 rokov. Začalo sa stavať v roku 70 a otvorené bolo v roku 80. Muži, ktorí stáli za jeho vznikom – Vespazián, Titus a Domicián – boli známi ako cisári Flaviovci. Preto dostalo meno Amphitheatrum Flavium, teda Amfiteáter Flaviovcov.

2. Otvorenie sprevádzalo sto dní hier

Nanešťastie, Vespazián umrel v roku 79, čo bolo ešte pred otvorením v roku 80. Jeho syn, Titus, ktorý koloseum otvoril, zorganizoval hry, konajúce sa presne sto dní. Konali sa súboje gladiátorov a lov na zvieratá. Ľuďom sa hry natoľko zapáčili, že ich organizovali ešte niekoľko storočí po tom. Súboje gladiátorov sa konali do 5. storočia a lov na zvieratá skončil v 6. storočí.

3. Je to najväčší amfiteáter na svete

Aj keď jeho stavba trvala len desať rokov, koloseum sa stalo najväčším amfiteátrom na svete. Zaberá plochu 2 hektáre, je dlhé 187 metrov a široké 157 metrov. Kapacita je niečo medzi 50 tisíc a 87 tisíc divákov.

4. Kto ho skutočne postavil?

Aj keď je pravda, že výstavbu začal on a dokončili ju jeho dvaja synovia, väčšinu roboty spravili židovskí otroci, na ktorých dohliadali rímski inžinieri a remeselníci.

5. Koľko ľudí sa podieľalo na jeho výstavbe?

Po víťazstve Rimanov proti Židom, sa mnoho z nich stalo ich otrokmi. Previezli ich do Ríma a 60 – 100 tisíc z nich prispelo k stavbe najväčšieho amfiteátra na svete.

6. Z akého materiálu je postavené?

Je postavené zhruba zo 100 tisíc kubických metrov travertínu, ktorý bol vyťažený v lome v Tivoli. 

7. Malo sofistikované sedenie

Ako bolo spomenuté, zmestilo sa tam od 50 do 87 tisíc divákov. Avšak bolo rozdelené na sekcie (ktorých bolo 5) pre bohatých a chudobných, pre vyššie a nižšie spoločenské vrstvy. Klenby, rady a sedadlá mali označenia, ktoré pomáhali ľuďom sa orientovať.

8. Vstupné

Aby vládcovia zvýšili popularitu hier, oni sami podujatie financovali. Vstup bol teda pre všetkých zdarma a niekedy mali k dispozícii aj občerstvenie.

9. Malo niekoľko padacích dverí

Pod koloseom sa nachádzalo množstvo miestností a tunelov, v ktorých držali zvieratá a bojovníkov, kým nešli do arény. Viedlo do nej 36 padacích dverí, ktoré sa využívali na špeciálne efekty. Napríklad na dramatický príchod mužov a divých zvierat.

10. Súboje mali svoj systém

Vyše 400 rokov bojovali v koloseu gladiátori, otroci, odsúdení, väzni a množstvo ďalších ľudí. Tieto súboje však neboli také chaotické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Bojovníci boli rozdelení do kategórií podľa ich veľkosti a bojovej techniky. Súboje mali svojich rozhodcov a lekárov a často neskončili smrťou. Najúspešnejší gladiátori sa stali celebritami.

11. Len niektorí bojovníci boli nazývaní “gladiátori”

Slovo gladiátor pochádza práve z tohto prostredia. Slovo gladiátor znamená človek, ktorý nesie gladius, teda malý meč. S vývojom prišli aj nové zbrane, ktoré hry ozvláštnili.

12. Organizovali sa aj súboje vo vode

Okrem bitiek gladiátorov a lovu na zvieratá sa chodili diváci pozerať aj na vodné súboje, nazývané Naumachia. Koloseum malo pokročilý vodovodný systém, ktorý dokázal napustiť arénu vodou a mohli sa konať špeciálne bitky.

13. Úmrtia

Samozrejme, nedá sa to povedať s určitosťou, odhaduje sa však, že v súbojoch prišlo o život zhruba 400 tisíc ľudí.

14. Zvieratá

“Zábave” v koloseu neslúžili len ľudia. Súbojov a lovu sa účastnili levy, tigre, vlci, medvede, leopardy, diviaky, slony, hyeny, byvoly, hrochy, krokodíly a žirafy.

15. Koľko z nich umrelo?

Tento údaj je ešte ťažšie dohľadateľný než ten o ľuďoch. Na základe dokumentov, ktoré opisujú vtedajšiu zábavu so zvieratami, sa odhaduje, že číslo presahovalo milióny.

16. Kedy sa konal posledný súboj?

Presný údaj nie je známy, avšak posledný zápis gladiátorského zápasu je z roku 435.

17. Koniec gladiátorským zápasom

Na základe všeobecného presvedčenia sa tieto súboje prestali konať, pretože sa ríša začala orientovať na kresťanstvo. Dôležitú úlohu však zohrávali aj peniaze. Koloseum sa začalo rozpadať, podobne na tom bola aj ríša a zdroje na opravu budovy, výplatu gladiátorov a kúpu zvierat nebolo možné pokryť.

18. Katastrofy

Ak hovoríme o prírodných katastrofách, ktoré koloseum zasiahli, bolo ich hneď niekoľko. Prešlo minimálne tromi rozsiahlymi požiarmi a vydržalo najmenej štyri zemetrasenia. Všetky tieto udalosti sa na ňom podpísali, preto muselo byť už niekoľkokrát opravované.

19. Poslanie

Okrem lovu a súbojov sa využívalo aj ako cintorín, posvätné miesto, niekedy slúžilo ako obydlie, ako dielňa pre remeselníkov, opevnený hrad a najnovšie ako turistická atrakcia.

20. Turizmus

Ročne ho navštívi zhruba 4 milióny turistov. Je najpopulárnejšou atrakciou v Taliansku a radí sa medzi niekoľko najlepších na svete.

Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3

Foto: BigSevenTravel

Ivana Božiková
Zdravím, volám sa Ivana a študujem filológiu v Banskej Bystrici. Rada čítam, píšem, zisťujem a vymýšľam, cestujem, spoznávam, smejem sa a nepohrdnem ani dobrým jedlom. Teší ma!

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.