Bývala lekárka nechala svoje povolanie a vybrala sa inou cestou. Ulahodilo jej umenie a na piesočnatej pláži sa rozhodla vytvoriť 46-metrového surfistu za pomoci bežných záhradných hrablí. Toto dielo však bolo k videniu len dovtedy, kým ho nezmyl príliv. Tí, ktorí ho stihli, boli veľmi radi, pretože pohľad to bol mimoriadne zaujímavý.
Následne sa vyjadrila aj k samotnému surfovaniu. „Surfovanie je niečo, čo sa mi páči, pretože je nedeštruktívne pre životné prostredie a rada propagujem aktivitu, ktorá je ešte k tomu aj ekologická.“ Eason zabezpečila dokonalosť obrazu pomocou vzdušnej sondy, za pomoci ktorej taktiež kontrolovala celý priebeh tvorby. Vytvorenie niečoho takého nebolo jednoduché aj z pohľadu toho, že poveternostné podmienky a celkovo počasie nedokáže človek ovplyvniť. Pozorne tak sledovala predpoveď a svoju činnosť naplánovala na ten najvhodnejší deň. Dobrou správou je, že aj napriek tomu, že obraz v piesku už neexistuje, tak aspoň stihli urobiť jeho fotografie.