Mnohými zatracovaná a niektorými velebená. I takto by sme mohli charakterizovať tento živočíšny produkt, ktorý sa pýši naozaj bohatou históriou. A to nie len v našich zemepisných šírkach.

Názor na slaninku? Ak to vezmeme pekne zoširoka, existujú dva tábory… Ktorá z týchto skupín má pravdu? Obhajcovia slaniny, alebo jej odporcovia? Sú často spomínané negatíva slaniny naozaj opodstatnené? Alebo, nájde sa vôbec niečo pozitívne na štandardnej bravčovej slanine? Odpovede prinášame v nasledujúcich riadkoch.

slanina

História slaniny

 

Rímska éra

Za čias Rímskej ríše sa podľa historikov jedol prvý typ slaniny zvaný petaso. Kus mäsa a tuku z domestikovaného prasaťa bol uvarený spolu s figami, následne opekaný. Jedla sa s omáčkou z korenia.

17.storočie

Slanina si pomaly získava stabilné miesto v stravovaní ľudí v Európe. Údená slanina sa považuje za slaninu najvyššej kvality.

Rok 1770

Angličan John Harris je považovaný za otca manufaktúrneho spôsobu výroby slaniny. Až doposiaľ jeho firma v anglickom Wiltshire, založená v 18. storočí, produkuje podľa mnohých najlepšiu slaninu na svete.

 

Rok 1924

V Amerike nastal veľký zlom! Ten bol spôsobený tým, že pán Oscar Mayer predstavil zákazníkom balenú slaninu narezanú na plátky.

 

Od roku 1990…

Zvyčajný spôsob prípravy slaniny už zákazníkom nestačí. Výrobcovia sa snažia inovovať a vylepšovať svoju chuť, prípadne zaujať tvarom slaniny a veľkosťou plátkov.

 

V 21. storočí…

Zo slaniny sa stala neuveriteľne populárna potravina, rôzne memes, blogy, tričká, to všetko pomohlo spopularizovať tento produkt najmä v USA. Práve tam sa každoročne vyrobí slaninka v množstve viac než 2 bilióny ton! A 70 % z množstva zjedeného v USA sa zje práve na raňajky!

prasa

Čo to vlastne je tá slanina?

 

Zaoberať sa budeme klasickou bravčovou slaninou, teda tou, ktorú si váš dedko zvykol rezať na lopáriku pred krbom a jesť spolu s chlebom a horčicou. Ponúkol vás? A zachutila?

Táto potravina pochádza z podkožnej tukovej vrstvy prasiat, proces jej výroby zahŕňa nakladanie do soli a následné vyúdenie. To bolo kedysi naozaj odlišné v porovnaní s tým dnešným, keď sa všetko tvorí a produkuje tak rýchlo.

Ako to prebiehalo? Kus bravčového vhodný na slaninu sa napácoval a nechal odležať niekoľko týždňov. Údilo sa dymom, ktorý vznikal pozvoľným horením bukového, slivkového alebo dubového dreva. Vyúdiť kvalitnú slaninku bolo ozaj majstrovstvo, jej chuť a príprava bola rituálom pre každého gazdu. Od dverí k dverám sa jej chuť líšila. Využitie našla v teplej ale aj studenej kuchyni.

 

Návrat do dnešných čias…

 

Treba podotknúť, že aj v dnešnej dobe vieme dostať domácu slaninu, jej kvalita bude určite lepšia, než v prípade tej supermarketovej. Je ale na zamyslenie, či je to naozaj vhodná potravina na častú konzumáciu.

Návšteva populárneho supermarketu…

Vybrali sme si produkt s názvom Gazdovská slanina, údená nad dymom zo skutočného dreva.

Bežný, priemerný supermarketový kúsok zľahka prerastanej slaniny vážiaci 100 g obsahuje:

 

  • Energia / kalórie: 422 kcal
  • Bielkoviny: 13,8 g
  • Sacharidy: 1,6 g
  • Tuky: 40,6 g (nasýtené mastné kyseliny 16,7 g)
  • Soľ: 2,4 g

 

Nutričnými hodnotami slanina asi nikoho neohúri… Bod pre jej odporcov.

skvarky

Poznáte tieto myšlienky? Zborme mýty!

 

Ak do vás vaša babička tlačí slaninu a biely chlieb, nemusí to byť vzhľadom na vašu (možno) sedavú prácu najoptimálnejšie. Týmto spôsobom naakumulujete enormné množstvo energie, ktorú nemusíte využiť. Staršia generácia žijúca si svoju jeseň života žila aktívnejšie. Musíme používať zdravý rozum a premýšľať v súvislostiach. A to aj keď nám starí rodičia vlastne chcú dobre a neustále nás nútia jesť. Stravovacie odporúčania našich starých rodičov sa nemusia stotožňovať s požiadavkami a podmienkami dnešnej doby. Postupne rozoberieme všetky argumenty prívržencov slaniny:

 

Kedysi ju jedli naši predkovia a boli zdraví.

Jedli ju a boli zdraví. To áno, naozaj mali v strave aj slaninu… No časy boli naozaj iné! Tvrdo sa pracovalo v stoji na poliach a lúkach, nie v sede za počítačom. Pravidelný pohyb a striedmosť v strave spôsobil to, že takmer nepoznali civilizačné choroby dnešných čias! Žiadne infarkty, obezita a podobne. Žilo sa aktívnejšie, sedelo sa minimálne. Kalórie zo slaninky boli hravo spálené fyzickou prácou! Nehovoriac o kvalite slaniny, v tých časoch bolo bio naozaj všetko.

 

Treba jesť všetko, veď z nej nezješ kilo!

Áno, nezješ z nej kilo.. Ale tým, že si do stravovacieho režimu zaradíme slaninu, zaberieme miesto inej, zdravšej forme tuku! S tým množstvom súvisí aj ďalší návrat do histórie (áno, opäť). Slanina bola pochutina k chlebu s cibuľou. Na poliach ju jedli kosci, roľníci, ktorí spálili enormné množstvo kalórií. No nemohol si ju dovoliť každý! Bola svojim spôsobom luxusnou potravinou. Mala výnimočné postavenie, krájala sa na tenučké plátky, ktoré sa zaručene nekonzumovali každý deň. Ak v 19. storočí, prípadne na prelome 19. a 20. storočia, sa bežne jedávalo mäso raz v týždni, slanina bola v stravovaní Slovákov zakomponovaná ešte sporadickejšie.

Slanina je lepšia než tie vaše kokosové oleje a semená.

Táto fáma je vytvorená popularizátormi slaniny a má zrejme aj historický pôvod plynúci z faktu, že slanina sa využívala aj v liečiteľstve (v prípade poštipnutia hmyzom, na potieranie rán ktoré krvácali). To mohlo zvýšiť jej popularitu. No a slanina možno našincom naozaj o niečo viac chutí, než olivový olej…

Každopádne, ak sa pozrieme na lipidový profil slaniny a porovnáme ho v podstate s akýmkoľvek rastlinným olejom (olivový, repkový, slnečnicový, ľanový atď.), slanina prehrá na plnej čiare! Možno zvíťazí v prípade bitky chutí, ale tie sú späté s emóciami, nie našim zdravím. Slanina má nepriaznivý pomer medzi mastnými kyselinami omega 3 a omega 6. Slanina je v porovnaní napríklad s olivovým olejom absolútne bez fytochemikálií, teda bez priaznivých látok rastlinného pôvodu, o ktorých sme u nás už písali.

 

Vždy sa jedla, tak prečo by sme ju nemohli jesť dnes?!

Možno nám chýba ešte jeden fakt. Ten uzavrie skladačku a presvedčí vás o tom, že slanina je absolútne nežiaducou potravinou. Mala by mať v našich stravovacích plánoch minimálne zastúpenie. A to naozaj len vtedy, ak sa jednoducho nevieme zbaviť závislosti na jej chuti.

Tým faktom je to, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) údeniny, a teda aj slaninu, medzi významné karcinogény. Takáto autorita teda tvrdí, že slanina a iné údeniny môžu spôsobovať rakovinu. Myslite na to, keď sa budete rozhodovať medzi vajíčkami so slaninkou a vajíčkami s cibuľkou a rukolou! So slaninou sa spája mno ďalšch výskumov, ktoré jej spojitosť s rakovinou alebo srdcovocievnymi chorobami.

 

bacon fotografia

Je slanina zdravá? Verdikt

 

Jedzme ju občas. Opiecť si pár plátkov slaniny na ohni spolu s priateľmi, povedzme 2-3 x do roka, môže byť naozaj fajn. A takto nám naozaj nemusí uškodiť. Avšak, jesť slaninu každý deň, prípadne ju pchať všade možne do jedál… To naozaj nie je najšťastnejšie. Využívajme ju preto s rozumom. Ani naši predkovia ňou neplytvali. Siahnime po domácej, prípadne tej drahšej, prerastanej slaninke. a myslime na to, že chuťový zážitok s ňou spojený nikdy nevyváži negatíva, ktoré prináša jej častá, nekontrolovateľná konzumácia.

Fotky: Pixabay

Adam Guman
Študent FTVŠ UK Bratislava, odbor Trénerstvo - fitness, kulturistika a silový trojboj. Certifikovaný tréner. Majster sveta v silovom trojboji. Venuje sa silovému tréningu, práci na estetickej postave. Trénerskej praxi sa venuje v Bratislave.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.