Bella DePaulo Ph.D. je sociálna psychologička. Venuje sa postaveniu nezadaných ľudí v spoločnosti, ako sú nezadaní ľudia stigmatizovaní, stereotypizovaní a ignorovaní aj napriek tomu, že žijú šťastný život. Na portáli Psychológia dnes sa venuje rubrike Život slobodných. V jednom z článkov sa zamerala na štúdiu Yuthiky U. Girme a jej kolegov, ktorá sa zaoberá slobodnými ľuďmi a ich pociťovaním vylúčenia a povýšenectva od iných ľudí.

Prečítajte si, čo odhalila táto štúdia a ako to vníma Bella DePaulo Ph.D.

zdroj: Oleg Illarionov / unsplash.com

Ak ste slobodný, stretli ste niekedy niekoho, kto trval na tom, že vie, čo je pre vás to najlepšie? Možno si myslia, že by ste sa mali poponáhľať a nájsť si niekoho, aj napriek tomu, že vy ste v srdci slobodný, čo znamená, že milujete byť slobodným. Alebo ak niekoho chcete nájsť, možno si myslia, že vedia najlepšie, prečo sa vám to nedarí. A povedia vám to, či už vás to zaujíma alebo nie.

Ak máte tieto skúsenosti, myslíte si, že by ste sa cítili o niečo viac spokojnejší, keby boli ľudia menej povýšeneckí?

Ďalší príklad: Ste niekedy vylúčený, pretože ste slobodný? Možno partia vašich priateľov, ktorí sú zadaní, plánuje stretnúť sa a urobiť niečo zábavné, ale nezahrnú vás. Iste, si priateľ, ale si slobodný. Ako sa z toho cítite?

Štúdia z Univerzity Simona Frasera

Yuthika U. Girme z Univerzity Simona Frasera a štyria kolegovia viedli dve vyšetrovania spôsobov, akými sa slobodní ľudia cítia stigmatizovaní a nepodporovaní. Ukázali, ako tieto druhy skúseností môžu v skutočnosti podkopať pocity nezadaných ľudí. Ich správa „Nepodporovaný a stigmatizovaný? Asociácia medzi vzťahovým stavom a pohodou je sprostredkovaná sociálnou podporou a sociálnou diskrimináciou,“ bola práve publikovaná v Sociálno-psychologická a osobnostná veda.

Účastníkmi prvej štúdie bolo 4 024 dospelých z národne reprezentatívnej vzorky Novozélanďanov. Pohybovali sa  vo veku od 18 do 94 rokov, s priemerom okolo 50. Pomerne väčšinou išlo o novozélandských Európanov (42,5%), Ázijčanov (27%) alebo Indov (12%). Prieskumu sa zúčastnili dvakrát s približne ročným odstupom. Zahrnutí boli iba ľudia, ktorí boli obidva razy slobodní alebo s rovnakým partnerom.

V druhej štúdii si 808 účastníkov z USA a Kanady viedlo denníky asi dva týždne o svojich skúsenostiach s povýšenectvom alebo vynechaním a o tom, ako sa cítia vo svojom živote. Pohybovali sa vo veku od 17 do 68 rokov, ale väčšina z nich bola mladá – priemerný vek bol 24. Pomerne najčastejšie boli bielej rasy (50%), ázijskej (27%) alebo čiernej (22%).

zdroj: Erik Witsoe / unsplash.com

Čo sa považuje za povýšenectvo alebo vylúčenie?

Pociťovať, že sa niekto chová povýšenecky alebo cítiť sa vylúčený sú príkladmi toho, čo som nazvala „singlizmus“, stereotypizácia, stigmatizácia a marginalizácia slobodných ľudí a ich diskriminácie. Girme a jej kolegovia tiež chceli vedieť, či sa slobodní ľudia cítia podporovaní a či na tom záleží.

Nasledujú príklady otázok, ktoré vedci položili, aby zhodnotili skúsenosti svojich účastníkov so singlizmom, ako aj spokojnosť s ich životom a romantickým vzťahom.

Pociťovanie povýšenectva: „Ako často vo vašom každodennom živote ľudia trvajú na tom, že vedia čo je pre vás najlepšie?“

Vylúčenie: „Ako často s vami ľudia s radosťou komunikujú vo formálnych situáciách, ale nie v sociálnych?“

Skúsenosti s inými druhmi negatívneho zaobchádzania: „Ako často ľudia robia veci, ktoré vás ohrozujú?“ Ako často sú (nie) „priateľskí a ochotní vám pomôcť?“

Cítiť sa nepodporovaný: „Neexistuje nikto, na koho by som sa mohol obrátiť so žiadosťou o radu v čase stresu.“

Pocit spokojnosti so životom: „Som spokojný so svojim životom.“

V denníkových štúdiách účastníci odpovedali na otázky každý deň. Keď sa ich pýtali, či pociťujú od iných ľudí povýšenectvo, vylúčenie, ohrozenie alebo sa s nimi zaobchádza menej priateľsky, pýtali sa ich, či sa s nimi tak zaobchádza kvôli ich romantickému vzťahu. Každý deň tiež podávali správy o tom, do akej miery sa cítili ľutovaní, obťažovaní a do akej miery sa k nim chovali nespravodlivo alebo sa cítili nemiestne.

zdroj: Aziz Acharki / unsplash.com

Kto sa počítal ako slobodný?

Vedci považovali za slobodných všetkých, ktorí boli v súčasnosti slobodní, rozvedení, odlúčení alebo ovdovení. (Na konci vysvetlím problémy so zahrnutím predtým zosobášených ľudí s ľuďmi, ktorí boli vždy slobodní.) Účastníci zaradení do kategórie pár alebo v súčasnosti v romantickom vzťahu boli zosobášení, v občianskom zväzku, žijúci spolu, randili alebo boli zasnúbení.

Pociťovanie povýšenectva, vylúčenia a nepodporovania

V oboch štúdiách slobodní ľudia v porovnaní s ľuďmi v páre častejšie pociťovali povýšenectvo, vylúčenie, ohrozenie a nepodporovane. Ostatní ľudia sa tiež zdali menej priateľskí k slobodným ľuďom a menej ochotní pomôcť.

Existoval aj dôkaz, že slobodní ľudia sa cítia bez podpory, pretože sa s nimi zaobchádza nespravodlivo. Autori naznačujú, že slobodní ľudia sa pravdepodobne chcú obrátiť na ľudí, ako sú ich rodičia a priatelia. Ale ak ich rodičia tlačia na to, aby si našli partnera a priatelia, ktorí už tvoria pár ich vylučujú zo spoločenských akcií, nebudú sa cítiť veľmi podporovaní ani veľmi spokojní.

zdroj: Ante Hamersmit / unsplash.com

Každodenný singlizmus a singlizmus zabudovaný do zákonov, politiky a praxe

Tieto štúdie ukazujú, že na každodennom singlizme záleží. Slobodní ľudia sa častejšie stretávajú s povýšenectvom, ľutovaním, vylúčením, cítia sa byť nepodporovaní a zaobchádza sa s nimi menej priateľsky. To narúša ich všeobecnú a dennú spokojnosť. V skutočnosti môže byť pre slobodných ľudí ťažšie cítiť podporu, keď sa k nim tak chovajú ľudia, na ktorých by sa radi obrátili.

Singlizmus nie je len osobný a medziľudský. Je tiež štrukturálny a inštitucionálny. Wendy Morris a Stacey Sinclair a ja sme našli dôkaz o diskriminácii v bývaní voči slobodným zo strany nájomných agentov, ktorí by najradšej prenajali bývanie páru. V USA existuje viac ako 1 000 federálnych zákonov, ktoré sú prospešné a chránia iba osoby, ktoré sú legálne zosobášené. Na mnohých pracoviskách si zamestnanci môžu vziať voľno, aby sa mohli starať o manžela/manželku, nie však o blízkeho priateľa alebo súrodenca. Diskriminácia zabudovaná do zákonov a politiky môže slobodných ľudí ekonomicky výrazne znevýhodňovať. V lekárskom prostredí môžu byť predsudky, s ktorými sa stretávajú nezadaní, život ohrozujúce.

zdroj: Fernando Brasil / unsplash.com

V štúdiách, ktoré som opisovala, sa hodnotili iba osobné a medziľudské pohŕdania a predsudky každodenného života a tieto podkopávali spokojnosť nezadaných ľudí s ich životom. Stále nevieme, o koľko horšie môže štrukturálna a inštitucionálna diskriminácia spôsobiť veci pre slobodných ľudí.

Odolnosť slobodných ľudí

V tomto výskume autori zahŕňali ako slobodných ľudí, tých ktorí boli vždy slobodní ako aj ľudí, ktorí boli rozvedení, odlúčení alebo ovdoveli. Priemerovali všetkých týchto nespárovaných ľudí. To dáva zmysel v štúdii, v ktorej je otázkou, či sa s ľuďmi bez romantických partnerov zaobchádza menej spravodlivo, a či tento singlizmus  a nedostatok podpory narúša ich blaho.

Autori robili výskum už s predpokladom, že slobodní ľudia sú menej spokojní so svojim životom než ľudia, ktorí tvoria pár. Keď sú ľudia, ktorí boli predtým zosobášení, zmiešaní s ostatnými slobodnými ľuďmi, potom sa táto skupina ako celok často cíti menej spokojná, ako to bolo v týchto štúdiách. Ľudia, ktorí boli vždy slobodní, sú však často šťastnejší a spokojnejší so svojim životom než ľudia, ktorí boli kedysi v manželskom zväzku.

zdroj: Toa Heftiba / unsplash.com

Aj keď existuje rozdiel v prospech ľudí, ktorí v súčasnosti tvoria pár, býva malý. V každej štúdii, ktorú som kedy videla, je šťastie a spokojnosť slobodných priamo na konci hodnotiacich stupníc šťastia/spokojnosti. Žiadna z týchto štúdií nezistila, že slobodní ľudia (v priemere) sú smutní a nespokojní so životom, a to platí aj pre predtým ženatých ľudí.

Ďalší bod je tiež dôležitý. Ak boli slobodní ľudia menej šťastní, pretože boli slobodní, manželstvo by sa o to malo postarať. Ale v roku 2012 už existovalo najmenej 18 longitudinálnych štúdií, ktoré ukázali, že keď sa ľudia oženia, nestanú sa trvalo šťastnejšími alebo spokojnejšími so životom, než keď boli slobodní. Čoraz viac štúdií odvtedy publikovaných, ukazuje to isté.

Záver

Autori sa pokúšajú poukázať na to, že slobodní ľudia sú menej spokojní, pretože pociťujú povýšenectvo zo strany iných ľudí a necítia sa byť podporovaní inými ľuďmi. Je to oveľa lepšie ako obvyklý príbeh, ktorý hovorí, že slobodní ľudia nie sú tak šťastní ako ľudia v páre, pretože nemajú romantického partnera.

zdroj: Joseph Pearson / unsplash.com

Slobodným ľuďom sa darí celkom dobre. Spravidla sú šťastní a zdraví. Darí sa im napriek tomu, že sa stretávajú s povýšenectvom, vylúčením, sú výrazne finančne znevýhodňovaní, odmietajú sa im výhody a ochrana poskytovaná ženatým ľuďom a nespravodlivo sa s nimi zaobchádza na pracovisku, na trhu s bývaním, v lekárskych postupoch a v mnohých ďalších oblastiach.

Nie je to príbeh o deficitoch a menejcennosti nezadaných ľudí. Je to príbeh sily a odolnosti.

Zdroj

Viktoria Antalikova
Ahojte! Volám sa Viktória a momentálne študujem v mojom obľúbenom meste Brno. Navštevujem Vysoké učení technické v Brne, odbor Biomedicínska technika a bioinformatika. Vo svojom voľnom čase rada čítam knihy, chodím do prírody, píšem články a trávim čas s kamarátmi a rodinou.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.