Ak ste si mysleli, že všetky hranice sú pokojné alebo naopak sa tam konajú rôzne boje, tak nie všade to tak celkom je. Táto hranica patrí medzi tie najbizarnejšie. Pozrite si, aké show sa tam robia takmer každý večer už 58 rokov. Miestami to niekedy vyzerá tak trochu až komicky.
Dav vybuchne do ohlušujúceho hukotu, keď vojska indických vojakov začnú vystupovať na betónový amfiteáter, ktorý rozpaľuje Slnko. Vojaci sú oblečení v lisovaných khaki uniformách a slávnostných farebných oranžových klobúkoch. Takto to vyzerá na indickej strane.
Diváci kričia a chvejú sa v horúčkovom očakávaní. V ruke držia mobily s bleskom, zmrzliny a hneď po mojej ľavej strane dravý pán udrie päsťou s takou zlosťou, že jeho tvár začne červenieť. Takto to vyzerá na pakistanskej strane.
Takto prebieha západ slnka na hranici Wagah na Grand Trunk Road, ktorý je primárnou pozemnou hranicou medzi krajinami Indiou a Pakistanom.
Takmer každý večer sa posledných 58 rokov stretne dav ľudí, aby naplnili do posledného miesta jediný cezhraničný štadión na svete a sledovali, či indické jednotky hraničnej bezpečnosti budú súperiť s tými pakistanskými. Obe národy sú na protichodných stranách línie Radcliffe.
Všetko to začalo v roku 1959, ako slávnostná show medzi dvoma vojenskými silami. Je to každodenná udalosť na hraniciach a vyvinula sa tak, aby preukázala napätie medzi oboma národmi. Zdá sa, že tento večer nebude iný.
Kovová hraničná brána je otvorená a jasne odhaľuje obrysy Pakistan Rangers. Okrem svojich jednoznačných čiernych uniforiem odrážajú svojich indických náprotivkov, ktorí teraz jačia pod obrovským portrétom otca svojho národa.
Na tomto zaujímavom videu môžete vidieť túto naozaj nezvyčajnú show:
https://www.youtube.com/watch?v=4v0RRA9mTa8
Zrazu indický vojak vyskočí z balíka a začne zúrivo kráčať smerom k hranici, kde natrafí na protichodného vojaka. Je tu dlhý pohľad pred tým, ako dvaja vojaci vykonajú sériu choreografických kopov a nacvičených vecí, ktoré vyvolávajú eleganciu baletu spolu s agresiou zo zápasenia.
„Bláznivý divák zaútočí na pole, ale je zachytený bezpečnostným strážcom. Muž za mnou mi položí ruky okolo môjho krku a takmer ma udusí.“
„Hindustan číslo jeden!“ Mlčal a prudko so mnou triasol. Jeho meno je Aadi. Naklonil sa ku mne, keď dav na chvíľu zatajil dych. „Jedného dňa,“ hovorí pritom ako namieri hlaveň zbrane na divákov a strieľa fiktívne guľky do pakistanských divákov. Aadi sa smeje. Veľmi prehĺtujem, pamätám si, že toto násilie v minulosti vyvolalo iba ďalšie násilie. Medzitým zaznie zbor: „Hindustan číslo jedna“.
Obe strany štadióna sa napália naposledy, keď starší vojaci si navzájom náhle potrasú rukami a hraničná brána sa zavrie.
Chladivý vánok sa otáča okolo štadióna a rozptýli akýkoľvek zvyšok agresie. Na obidvoch stranách hranice starí pánovia s fúzami sa rozprávajú potichu, teenageri sa ponáhľajú, aby si mohli urobiť selfie so strážou a matky nesú svoje unavené deti smerom k východu.
Áno, tento nádherne bizarný obrad zdôrazňuje rozdiel medzi týmito dvoma národmi, ale tiež zdôrazňuje ich podobnosť.
Zdroj: telegraph
