Hra s názvom „Radšej by si…“ je niekedy veľmi zábavná. Tí, ktorí ju poznajú, tak vedia o čo ide. Je veľmi jednoduchá a môžete si ju zahrať s rodinou i priateľmi kedykoľvek. Nepotrebujete k tomu nič, iba hlavu. Ide o to, že máte na výber dve možností a vy si máte vybrať niektorú z nich, napr. aj medzi odpoveďou áno/nie. Túto hru však niekedy využívajú pri práci aj vedci, teda nie úplne, no princíp je rovnaký.

Štúdiu vykonali traja páni – Jack Levin, Arnold Arluk a Leslie Irvin. Požiadali 240 študentov, aby si prečítali fiktívny spravodajský príbeh, podľa ktorého boli orgány činné v trestnom konaní povolané, aby preskúmali divokú bitku, no nezatkli nikoho. Každý študent dostal rovnaký fiktívny príbeh, rozdiel bol iba v obeti. Obeťou bolo dieťa, šteňa, dospelý pes alebo dospelý človek. Potom boli požiadaní, aby uviedli úroveň empatie voči tej ktorej obeti. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery sú respondenti emocionálne znepokojení správami o utrpení a zneužívaní ľudí a taktiež zvierat. Táto myšlienka vyšla z populárneho názoru, že rôzne médiá zjavne vyvolávajú väčšie emocionálne reakcie a priťahujú viac pozornosti verejnosti príbehmi, ktoré sa týkajú skôr zvieracích obetí ako tých ľudských.

Vekové rozpätie skúmanej vzorky bolo pomerne úzke, konkrétne išlo o študentov vo veku 18 – 23 rokov. Štúdia poskytuje niekoľko poznatkov, pričom dôležitou je myšlienka, že vek obete bol kľúčovým faktorom pri vyvolaní empatie. Respondenti boli najmenej empatickí voči dospelým ľudským obetiam, zatiaľ čo empatia voči deťom bola najväčšia. Svoju úlohu zohral aj rod. Ženy boli omnoho empatickejšie ako muži. Vedci naznačujú, že vysoké skóre empatie v prípade detí a psov je spôsobené tým, že sú najviac zraniteľní. V súčasnej štúdii sa však toto vysvetlenie nepotvrdilo.

Veda však dokázala, že niektorí ľudia dokážu byť voči psom viac empatickí ako voči dospelým ľudským bytostiam. Jediní, ktorí nad domácimi miláčikmi „vyhrali“ boli deti.  

Existujú však aj iné štúdie. Napríklad isté charitatívne organizácie sa spojili a išli inou cestou, aby dokázali rovnaké tvrdenie. Spravovali zbierku pre chlapca so svalovou dystrofiou, pričom použili dve verzie tej istej reklamy. Obe mali titulok „Boli by ste ochotní darovať 5 libier na záchranu Harrisona pred pomalou a bolestivou smrťou?“ Avšak obrázok bol iný – na jednom bol osemročný Duchenne, zatiaľ čo na druhom bola fotografia psa. Psia verzia nakoniec prilákala dvakrát toľko kliknutí v porovnaní s verziou s chlapcom. Hoci sa podobných štúdií vykonalo viacero, tak mnohé z nich sa nakoniec ukázali ako nepresvedčivé.

 

Zdroj

Foto: Boredpanda

Avatar
Ahojte, volám sa Zuzana, keďže ešte študujem na vysokej škole, presnejšie na fakulte verejnej správy, tak mám aj dostatok voľného času. Ten venujem najmä vám - čitateľom a to tým, že sa vám snažím prinášať tie najzaujímavejšie a najaktuálnejšie informácie z celého sveta, ale aj z domova. Okrem písania mi môj voľný čas zaberá motorka, mám rada šport, šoférovanie a ako každá žena milujem nakupovanie.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.