Myslíte si, že stavbyvedúci, projektanti, statici a stavebné dozory majú ustlané na ružiach? Áno, možno majú nadpriemerné príjmy, tie sú však kompenzáciou nadpriemernej zodpovednosti. A v prípadoch, ktoré vám predstavíme ľudia na zodpovedných pozíciách s najvyššou pravdepodobnosťou asi ošediveli.
Keď hovoríme o stavebných zlyhaniach, veľa z nás si asi najskôr predstaví krivo postavenú stenu alebo zle zaliatu základovú dosku rodinného domu. Lenže to sú všetko škody za možno niekoľko tisíc eur. Čo však v prípade, ak ide o milióny? Aj v takých čiastkach môžeme v stavebníctve premýšľať, najmä ak sa jedná o mega stavby, pri ktorých došlo nie k jednej, ale k celej sérii chýb.
Vitajte na letisku, odkiaľ nikdy neletelo ani jedno lietadlo
Dokážete si predstaviť drahšiu stavbu ako letisko? Tak si skúste predstaviť letisko, ktoré síce takmer dostavali, ale nikdy neprivítalo ani jedného pasažiera a nikdy z neho nevzlietol jediný verejný let. Presne to je prípad letiska Brandenburg v Berlíne, ktorého výstavba sa začala v roku 2006 a skončila sa (neslávne) o päť rokov neskôr.
V tomto prípade sa jednalo o povestnú, a až príliš drahú, výnimku z pravidla nemeckej precíznosti. Ak by ste sa však pozreli kamkoľvek, mohli ste objaviť nejakú chybu. Eskalátory nedosiahli na najvyššie poschodia, tisícka káblov dostala chybné označenie a viac ako 50 kilometrov chladiacich trubiek bolo nainštalovaných bez izolácie. Čo znamenalo, že bolo potrebné napríklad zbúrať už postavené steny, aby sa táto chyba mohla napraviť.
To ale nepomohlo. Zvlášť keď sa muselo zbúrať ďalších 600 ohňovzdorných stien, pretože vlastne vôbec ohňovzdorné neboli. Za jediný rok došlo k zdvojnásobeniu pôvodných plánovaných nákladov. Letisko, ktoré malo byť dokončené v roku 2011, bolo investorom odovzdané v októbri roku 2020. A otázkou stále je či sa niekedy bude vôbec používať. Suma sumárom, toto zlyhanie stálo riadne prachy. A určite nepotešilo daňových poplatníkov, ktorí to celé museli zaplatiť.
Keď žeriav spustí domino
V holandskom meste Alphen aan den Rijn došlo k udalosti, ktorá sa neslávne zapísala do tamojšej kroniky. Pri pokuse zdvihnúť most vážiaci 187 ton dvoma obrovskými žeriavmi (vážiacimi 700 a 400 ton) sa jeden zo žeriavov prevážil a vzal so sebou aj ten druhý. Pri páde oba zničili 50 domov a jeden obchod. Bola to o niečo lacnejšia chyba ako v prípade berlínskeho letiska, ale ani túto by ste nechceli platiť z vlastného vrecka.
Parížska katastrofa – keď horel Notre-Dame
Asi všetci si pamätáme na 15. apríla 2019, keď svet obletela správa o horiacom chráme Notre-Dame v Paríži. Za devastujúcimi požiarom stálo hneď niekoľko pochybení. Už hodinu po začatí požiaru sa jeho šíreniu snažilo zabrániť asi 500 hasičov, ktorí bránili najmä zvony na vežiach. Tie by totiž pri potenciálnom páde vzali so sebou aj samotné veže a škody by boli potom nevyčísliteľné.
Chyby spočívali napríklad v tom, že pri veľkej renovácii, ktorou chrám práve prechádzal, sa pri drevenej konštrukcii strechy povaľovali elektrické nástroje a zváračky. Zároveň spoločnosť, ktorá mala na starosti stavebný dozor, tvrdila, že by požiar nemohol vzniknúť od odhodeného ohorku cigarety, niektorí pracovníci však priznali, že v priebehu práce fajčili aj mimo vyznačených zón. Požiarna ochrana chrámu bola slabá aj preto, že stavba pochádzala z doby 300 rokov pred zostavením prvého hasičského zboru v celom Francúzsku. Okrem toho v rámci kostola síce bolo 160 požiarnych hlásičov a celý systém hlásil chybu, ale človek dozerajúci na požiarny systém kostola zle vyhodnotil odkiaľ daný signál pochádzal
Pokiaľ vás zaujímajú detaily týchto a ďalších Stavebných zlyhaní, nalaďte si na dokumentárny seriál, ktorý nesie rovnaký názov, na televíznej stanici Viasat Explore. Tu sa dozviete nielen o neslávne známych stavbách našej doby, ale aj o chybách a zlyhaniach minulosti. V premiére od stredy 10. novembra vždy o 19:55 na Viasat Explore.
