Od Dickensovej posadnutosti poriadkom až po bizarný trik gréckeho politika proti prokrastinácii. Nahliadnite do súkromia známych postáv a zistite, aké mali zvyky.
1. Charles Dickens
Autor obľúbenej Vianočnej koledy bol známy svojimi nárokmi na prostredie, v ktorom pracoval. Dodržiaval striktný režim: vždy od 9:00 do 14:00 písal, a potom nasledovala trojhodinová prechádzka. Počas svojej práce vyžadoval v dome absolútne ticho. Perá, atrament a malá zbierka sošiek museli byť každá na svojom špeciálnom mieste, aby sa mohol sústrediť. Tieto “talizmany” nosil všade so sebou, dokonca v hotelových izbách prenášal nábytok, aby sa čo najviac podobali na jeho pracovňu. Jeho bizarné zvyky sa dotýkali aj spálne – spal vždy len tvárou na sever.
2. Beethoven
Ludwig Van Beethoven pracoval často za pochodu. Po rannej káve (vždy si v ruke zrátal 60 kávových zŕn) nasledovalo pár hodín za stolom, potom však šiel na niekoľkohodinovú prechádzku. Tieto pohľady na krásnu prírodu ho natoľko inšpirovali v skladaní hudby, že počas prechádzok musel niekoľkokrát zastať, aby si zapísal svoje nápady do zošita.
3. Marcel Proust
Zatiaľ čo tvrdo pracoval na svojom známom románe Hľadanie strateného času, trávil francúzsky spisovateľ len minimum času mimo svojej spálne. Väčšinou spával do 15:00 – 16:00, potom nasledovala káva a croissant (čo bolo často jediným jedlom) a dýchal tabakový dym, pretože veril, že to pomáha na astmu.
Pracoval v posteli na kope nadýchaných vankúšov. Aj keď pracoval v na prvý pohľad príjemnom prostredí, stále tvrdil, že tvorba jeho najznámejšieho diela bola naozaj náročná. “Po desiatich stranách som hotový,” sťažoval sa.
4. Salvador Dalí
Salvador Dalí bol jedným z nesporných majstrov surrealizmu. Pri tvorbe jeho známych obrazov ako Perzistencia pamäte a Labute odrážajúce sa na vodnej hladine ako slony skúšal mentálne triky, aby sa mu podarilo odstrániť hranicu medzi snom a skutočnosťou. Jednou z techník bolo držanie kľúča nad panvicou počas driemania. Akonáhle začal zaspávať, pustil kľúč a prebral sa. Tak si pamätal zvláštne obrazy, ktoré sa mu prehrali v mysli.
5. Maya Angelou
Známa poetka takmer vôbec netvorila doma. Prostredie jej domu jej prišlo príliš rušivé. Z času na čas si na niekoľko mesiacov prenajala izbu, do ktorej chodila skoro ráno plne vyzbrojená – mala všetky písacie potreby, Bibliu, fľašu vína a karty, ktoré jej, podľa jej slov, “zamestnávali myseľ.”
6. Jonathan Edwards
Kresťanský kazateľ z 18. storočia sa preslávil svojím kázaním Hriešnici v rukách rozhnevaného Boha, bol však známy aj svojou pedantnosťou v práci. Zvyčajne vstával pred svitaním, zhruba 13 hodín denne strávil nad knihami a pri písaní svojich kázní, čo spôsobilo časté vynechávanie jedál. Ak si aj urobil krátku pauzu, počas ktorej štiepal drevo alebo sa prechádzal, vždy mal so sebou papier a pero, aby mohol písať.
7. Burrhus Frederic Skinner
V polovici 20. storočia bol prívržencom behaviorizmu, psychologického smeru, ktorý pokladá za základ výskumu psychické správanie a zameriava sa na objektívny záznam závislostí medzi podnetmi a reakciami. Na svojej dcére skúšal tzv. “Air crib” – zariadenie, v ktorom sa regulovala teplota. Okrem iného vždy všetko poriadne časoval, plánoval a analyzoval svoj pracovný deň a riadil sa konceptom segmentovaného spánku. Namiesto toho, aby celú noc spal, zobudil sa po polnoci a na hodinu sa vrhol do práce. Potom spal až do rána.
8. Demostenes
Staroveký grécky štátnik bol známy svojimi emocionálnymi a na prvý pohľad ľahkými prejavmi. Jeho rečnícka zdatnosť bola výsledkom ťažkej práce. V podzemnej študovni strávil dlhé hodiny štúdiom rétoriky a práva a herec ho naučil, ako má kontrolovať pohyby svojho tela. Prejavy trénoval s kameňmi v ústach, inokedy ich z plného hrdla kričal počas behu do kopca alebo sa snažil prekričať morské vlny. Najzvláštnejší bol jeho trik proti prokrastinácii: ako mladý si holil len polovicu tváre, aby vyzeral smiešne, zostal doma a sústredil sa na štúdium.
