Premýšľali ste niekedy nad tým, aké je to byť svetoznámym autorom? Nie je to len úspech a radosť zo svojich diel. Nie je to len množstvo zarobených peňazí z predaných kníh. Dnes sa dozviete, čo sprevádzalo svetových autorov na ceste životom.
1. James Joyce od svojich 30. narodenín nikdy nevkročil do Írska
Autor, ktorý potreboval odstup od subjektu, o ktorom písal, opustil Írsko hneď, ako mohol a zvyšok života strávil uvažovaním o správnosti tohto rozhodnutia. V roku 1904, keď mal len 22 rokov, sa usadil v talianskom Terste s Norou, jeho nastávajúcou ženou. Tento rok je výnimočný aj tým, že položil základy svojho najväčšieho diela, Ulysses. Dublin si navždy pamätal ako to mesto, ktoré v roku 1904 opustil. Vrátiť sa ho nedonútil ani pohreb jeho otca v roku 1931.
2. Toni Morrison začala písať až vo svojich tridsiatich rokoch
Keď mala zhruba 30 rokov a pracovala ako profesorka na Howardovej univerzite, pridala sa do klubu spisovateľov a začala pracovať na príbehu o tmavom dievčatku, ktoré si prialo, aby malo modré oči. Po rozvode sa k príbehu vrátila a o pár rokov, keď mala 39, ho vydala pod názvom Najmodrejšie oči.
3. Nabokov musel do svojich 60. rokov pracovať
Narodil sa do bohatej ruskej rodiny, no keď jeho rodina počas Ruskej revolúcie ušla, musel sa o seba postarať sám. Skúšal to najprv v Európe, neskôr v Spojených štátoch. Tam doučoval študentov a trénoval tenis. V Amerike neskôr strávil 10 rokov ako učiteľ na univerzite Cornell. Úspech v literárnom svete prišiel až v roku 1958 po vydaní Lolity. Rok na to skončil v práci a venoval sa písaniu.
4. Jack Kerouac sa nikdy nenaučil šoférovať
Kerouac sa v puberte presťahoval do New Yorku – dostal štipendium na Kolumbijskej univerzite. Keďže išlo o internátnu školu, nemal potrebu si spraviť vodičský preukaz. Aj keď zažil mnoho dobrodružných ciest, nikdy nesedel za volantom.
5. Kafka nikdy nedokončil román
Nikdy nebol schopný dať dokopy Ameriku, Proces ani Zámok. V skutočnosti požiadal svojho priateľa, Maxa Broda, aby tieto diela po jeho smrti zničil. Brod to odmietol spraviť a všetky diela zozbieral – len vďaka nemu sú dnes dostupné.
6. George Orwell si dej v knihe 1984 požičal z románu My
Orwell v roku 1946 napísal na knihu Jevgenija Zamjatina recenziu a aj keď ju celkom kritizoval, našiel v nej súvis s vtedajšou dobou. My je príbeh o dvoch postavách, žene a mužovi, ktorí sa do seba zaľúbia a vzoprú sa štátu. Zdá sa vám to povedomé? Tri roky po recenzii vyšlo 1984.
7. Virginii Woolf sa najlepšie pracovalo v neporiadku
Woolf zastávala názor, že každý spisovateľ potrebuje svoj priestor, kde môže slobodne premýšľať. Tí, čo ju poznali osobne, vedeli, čo tým myslela. Jej manžel opísal jej pracovňu ako “staré perá, kusy špagátu, použité zápalky, hrdzavé spinky, dokrčené obálky, zlomené cigaretové špičky a podobne.”
8. Zadie Smith trvalo takmer dva roky napísať prvých dvadsať strán knihy O kráse
Smith tvrdí, že najťažšie je pre ňu napísať prvých dvadsať strán. Hovorí, že je to časť, ktorá odhalí identitu knihy, a stačí zmeniť pár slov na to, aby sa zmenil celý jej dojem. Kniha O kráse však bola väčšou výzvou než ostatné. Keď dala po necelých dvoch rokoch dokopy prvých dvadsať strán, zvyšok knihy napísala za päť mesiacov.
Foto: MentalFloss
