A máme tu ďalší diel zaujímavostí z celého sveta, v ktorom sa dozviete, koľko mravcov pripadá na každého človeka na Zemi a tiež aj to, kde sa nachádza najzdravšie mesto na celej Zemi.

 

,,Narodila sa roku 1867 vo Varšave. Bola jednou z najväčších svetových vedkýň a zároveň prvou osobou, ktorá získala dve Nobelove ceny a jedinou osobou doteraz,ktorá získala dve Nobelove ceny v dvoch odboroch. Aj keď si to neuvedomila, zabila ju v podstate jej vlastná výskumná práca.Narodila sa v Poľsku a vyučovali ju jej vlastní rodičia. Chcela sa dostať na univerzitu, no v tej dobe ženy na univerzity chodiť nesmeli. Aby sa jej sestra Broňa dostala na parížsku univerzitu, Marie prijala miesto vychovávateľky vo Varšave. Až keď sa Broňa stala lekárkou, prišla na rad ona. Na univerzitu v Paríži sa teda dostala až po svojich 25. narodeninách- iní začínajú už v 18. Počas štúdia nemala čas ani peniaze, aby si varila a jedla a kúrenie vo svojej manzardke v univerzitnej Latinskej štvrti tiež nemala z čoho zaplatiť.Živila sa preto len ovocím a suchármi a v treskúcej zime sa učila až do úmoru.aj napriek hrozným podmienkam roku 1895 promovala z fyziky a matematiky s vyznamenaním. Vydala sa za mladého uznávaného fyzika Pierra Curieho. V tom čase objavil Antoine Henri Becquerrel- Mariin parížsky učiteľ záhadnú energiu alebo radiáciu, ktorú vyžaroval urán. Marie sa to rozhodla preskúmať. Prišla nato, že smolinec je rádioaktívnejší ako urán, pričom objavila dva neznáme prvky. Ten prvý pomenovala na počesť svojej rodnej krajiny- Poľska polónium, druhý pomenovala rádium. Nikto celé roky neveril, že rádium existuje, a tak museli Marie a Pierre vyvariť tony smolinca, aby získali desatinu gramu čistého žiariaceho rádia.V roku 1903 zistili, že rádium dokáže liečiť rakovinu. Marie, Pierre a Becquerrel za to dostali Nobelovu cenu za fyziku.Pierre Curie umrel roku 1906, no Marie pokračovala vo výskumoch, za ktoré neskôr dostala aj druhú Nobelovu cenu.“

,,Ananás je bohatý na enzým bromelín, ktorý štiepi bielkoviny na aminokyseliny, čo sa využíva napríklad pri nakladaní mäsa – ananásová šťava z neho urobí krehký a lahodný plátok.“

,,Vedci prišli na to, že grónske veľryby si hlavne v zimných mesiacoch, v období párenia a rozmnožovania sa, rady spievajú. Staffordová a jej kolegovia zistili, že veľryby si od októbra do apríla spievajú dokonca celých 24 hodín denne. Najväčší rozruch ale vyvolalo zistenie, že grónske veľryby majú vo svojom zimnom repertoári doteraz ľudskými vymoženosťami zaregistrovaných neuveriteľných 184 pesničiek, respektíve melódií, ktoré pripomínajú džezovú hudbu.“

 

Zdroje 1234567

Málo? Tak hor sa na predošlú časť!

 

Avatar
Volám sa Adam. som študent a zaujímam sa o dianie vo svete, vede, športe a ďalších odvetviach. Vo voľnom čase rád čítam knihy a cestujem.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.